Nedávno malo možnosť pozorovať polárne žiare na svete omnoho viac ľudí, ako je zvykom. Dôkazom sú aj nádherné úkazy na oblohe, ktoré bolo možné pozorovať priamo u nás na Slovensku. Túto udalosť samozrejme vyvolala neobyčajne silná búrka, ktorá ovplyvnila magnetické pole našej planéty.

Ako píše portál ScienceAlert, takéto extrémne silné slnečné búrky budeme môcť pozorovať čoraz častejšie. Či polárne žiare svojou návštevou poctia aj Slovensko zostáva otázne, pričom bude záležať na intenzite týchto búrok ale aj ďalších faktoroch.

Aktivita Slnka sa blíži k svojmu vrcholu

Dôvodom nárastu slnečnej aktivity je to, že naša materská hviezda sa blíži k svojmu maximu aktivity. Ako sme písali aj v samostatnom článku, o Slnku vieme, že prechádza pravidelným 11-ročným cyklom, na ktorého vrchole dosahuje svoje maximum a je oveľa aktívnejšie, než zvyčajne. Terajšie maximum má vyvrcholiť v roku 2025.

Zem sa teda pomaly ale isto pripravuje na blížiace solárne maximum, pretože to neprináša len nádherné nebeské úkazy, ale aj nepríjemné komplikácie ako pre vesmírne technológie, tak i pre pozemnú elektroniku a v horšom prípade spôsobí rozsiahle výpadky.

Pohyblivé magnetické pole môže totiž indukovať elektrické prúdy vo vodičoch, čo ovplyvňuje elektrické vedenia, železničné trate a pod.

Geomagnetické búrky z 10. a 11. mája boli napríklad mimoriadne silné, čo vyvolávalo obavy z potenciálnych škôd. Niektoré následky zvýšenej solárnej aktivity je možné pozorovať už dnes, detaily o tomto pravidelnom jave však ostávajú záhadou.

Slnečné búrky môžu tiež zasahovať do presnosti GPS. Zvýšenie hustoty elektrónov počas týchto udalostí ohýba signály zo satelitov, čo spomaľuje ich dosiahnutie GPS zariadení a znižuje presnosť polohy. Satelitný internet a vysokofrekvenčná rádiová komunikácia, ktorú používajú lietadlá, môžu byť tiež ovplyvnené.

Slnko je časovaná bomba

Ako v staršom rozhovore pre portál FonTech.sk ozrejmil riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), Peter Gömöry, geomagnetické búrky nemajú priamy vplyv na človeka ako organickú bytosť. Každopádne, zistilo sa, že finančne škody by v prípade extrémne silnej geomagnetickej búrky, ktorá by sa vyrovnala doposiaľ najsilnejšej zaznamenaj búrke z roku 1859,  boli veľmi podobné aké spôsobil hurikán Katrina v roku 2005 v americkom New Orleans. Dodnes je tento hurikán považovaný za jednu z najväčších prírodných katastrof.

NASA

Finančné škody spôsobené silnou geomagnetickou búrkou by teda mohli byť niekde na úrovni finančných strát počas veľkých prírodných katastrof. Aj preto je potrebné neustále vylepšovať základný výskum Slnka. Doposiaľ totiž s určitosťou nevieme povedať, ako často k takýmto silným javom dochádza. Vieme len, že k takejto erupcii nedošlo minimálne od roku 1859.

Zaujímavé je aj to, že Carringtonova udalosť je kategorizovaná ako najsilnejšia známa geomagnetická búrka, pričom tá druhá najsilnejšia bola o viac ako polovicu slabšia. Teraz je otázne, či je erupciu možné považovať za maximum toho čo Slnko dokáže vygenerovať, alebo dokáže vygenerovať aj niečo silnejšie. Nevieme tiež, či k takejto udalosti dôjde iba raz za veľmi dlhé obdobie, alebo sa odohráva v pravidelných intervaloch, povedzme raz za 200 rokov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky