Magnetické pole Zeme obklopuje našu planétu, chráni nás pred niektorými nástrahami vesmíru a pomáha s navigačnými systémami.

Zemské magnetické pole vzniká pohybom roztavených kovov kovu, ktoré tečú 3000 km pod povrchom vo vonkajšom zemskom jadre, a rotáciou Zeme, pričom sa vytvárajú elektrické prúdy generujúce magnetické pole Zeme.

Magnetické pole sa neustále mení a presúva

Zemské magnetické pole však nie je konštantné, neustále sa mení a presúva. Ako píše portál IFLScience, od 30. rokov 19. storočia sa severný magnetický pól stihol presunúť približne o 2250 kilometrov smerom z Kanady na Sibír.

Najzvláštnejšie však na tom je, že v rokoch 1990 až 2005 sa rýchlosť toku, respektíve pohybu magnetického poľa zrýchlila z necelých 15 km za rok na 50 – 60 km za rok.

Podľa novej štúdie publikovanej v žurnále Nature Geoscience, je tieto zmeny možné vysvetliť neustálym pohybom medzi dvomi magnetickými „bublinami“ nachádzajúcimi sa hlboko vo vnútri planéty.

Tieto „bubliny“ alebo štruktúry sú plné roztaveného materiálu, nachádzajú sa hlboko vo vnútri Zeme a ich pohyb je zodpovedný za zmeny magnetického poľa.

Za všetko môže prúdenie vo vnútri Zeme

Presnejšie je podľa vedcov posun severného magnetického pólu smerom k Sibíri spôsobený výkyvom vo vzore konvekčných prúdov vo vnútri Zeme. K týmto zmenám malo dôjsť medzi rokmi 1970 až 1999, pričom táto zmena prúdenia viedla k tomu, že jedna z magnetických „bublín“ ležiaca pod Kanadou sa predĺžila a stratila svoj vplyv na magnetosféru, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že severný magnetický pól sa viac priblížil k Sibíri.

Podľa hlavného autora štúdie Phila Livermora je „poloha severného magnetického pólu riadená dvomi bublinami magnetického poľa, z ktorých jedna leží pod Kanadou a jedna pod Sibírom, pričom obe sa medzi sebou navzájom preťahujú – je to ako súťaž v preťahovaní lanom.“

Aktuálne všetko nasvedčuje tomu, že hoci doposiaľ v tejto „súťaži“ vyhrávala bublina pod Kanadou, takže aj severný pól bol sústredený nad touto oblasťou, v posledných desaťročiach sa misky váh prikláňajú na stranu Sibíri, ktorej magnetická bublina naberá na sile.

„To vysvetľuje, prečo (severný) pól začal náhle zrýchľovať zo svojej polohy,“ uvádza Livermore.

K výsledkom vedci dospeli na základe údajov zozbieraných satelitmi Swarm patriacich pod krídla Európskej vesmírnej agentúry. Ide o  tri satelity (Alpha, Bravo a Charlie) umiestnené na dvoch rôznych polárnych orbitách, navrhnuté tak, aby identifikovali a presne zmerali rôzne magnetické signály, ktoré tvoria magnetické pole Zeme.

Nedávno iná skupina vedcov na základe údajov zo zmieňovaných satelitov zistila, že hlboko v útrobách našej planéty existuje doposiaľ neznámy typ magnetických vĺn, ktoré sa šíria cez oblasť, kde sa jadro stretáva s plášťom. Táto doposiaľ neznáma vlna osciluje každých 7 rokov a šíri sa smerom na západ rýchlosťou 1500 km za rok a amplitúdou zhruba 3 km za rok.