Astronómovia z NASA a Talianskej vesmírnej agentúry dospeli k záveru, že Saturnov mesiac Titán sa postupne odpútava od planéty smerom do vesmíru, pričom rýchlosť tohto pohybu je 100-krát rýchlejšia, ako sa pôvodne predpokladalo.

Portál SciTechDaily priniesol zaujímavé zistenia astronómov z NASA a Talianskej vesmírnej agentúry, ktoré by mohli zmeniť naše chápanie správania mesiacov a ich pridružených planét, ako aj viacerých objektov vo vesmíre.

Nová štúdia publikovaná v žurnále Nature Astronomy totižto odhaľuje, že Saturnov mesiac Titán sa správa inak, ako sa doteraz predpokladalo.

S mesiacom Titánu je to úplne inak ako sme si mysleli

Rovnako ako sa Mesiac každým rokom postupne odpútava od Zeme, rovnako unikajú aj iné mesiace od svojich pridružených planét.

Na Mesiac pri obiehaní Zeme pôsobí jeho gravitácia a vytvára takzvané prílivové vydutie. Časom sa energia vytvorená týmto vydutím a vzájomným pôsobením medzi Zemou a Mesiacom zapríčiní o to, že nás Mesiac postupne opúšťa.

Zobraziť celú galériu (6)

Obrázok znázorňujúci prílivové vydutie spôsobované Mesiacom. Zdroj: Quora

Mesiac sa od Zeme vzďaľuje o 3,8 cm každý rok. Astronómovia sa obdobným spôsobom domnievali, že poznajú rýchlosť, s akou sa Titan vzďaľuje od Saturnu.

Nedávno však pomocou kozmickej sondy Cassini prekvapivé odhalenie. Titán sa od Saturnu vzďaľuje 100-krát rýchlejšie ako sa predpokladalo – presnejšie je to 11 centimetrov každý rok.

Zistenia, ktoré môžu pomôcť pri riešení otázky veku Saturnu

Doposiaľ sa predpokladá, že Saturn vznikol približne pred 4,6 miliardami rokov v prvých dňoch slnečnej sústavy. Čo však nevieme presne, je časové obdobie, kedy sa okolo planéty vytvoril ikonický prstenec a zároveň systém s viac ako 80 mesiacmi. Titán, ktorý je jeden z najznámejších mesiacov Saturnu, je od neho v súčasnosti vzdialený 1,2 milióna kilometrov.

Zobraziť celú galériu (6)

Pohľad na prstence Saturna, ktoré čiastočne prekrývajú mesiac Titan. Nad prstencami sa nachádza ďalší mesiac Epimetheus. Zdroj: NASA/JPL/Space Science Institute

Nové zistenia ale odhaľujú, že pri zistenej miere vzďaľovania sa Titánu od Saturnu existuje veľká šanca, že mesiac bol spočiatku oveľa bližšie k planéte. Rovnako to znamená, že celý systém mesiacov Saturnu sa pohybuje preč od planéty oveľa rýchlejšie.

Staré teórie prevrátila na ruby štúdia spred 4 rokov

Nové zistenia týkajúce sa rýchlosti vzďaľovania Titánu od Saturnu poskytujú tiež dôležité potvrdenie novej teórie, ktorá vysvetľuje a predpovedá, ako planéty ovplyvňujú obežné dráhy ich mesiacov.

Za posledných 50 rokov vedci používali rovnaké vzorce pre odhad rýchlosti vzďaľovania mesiacov od planét. Táto miera bola použitá aj na určenie veku nášho Mesiaca.

Zobraziť celú galériu (6)

Päť mesiacov Saturnu odfotených sondou Cassini. Na obrázku je možné vidieť mesiace Rhee, Mimas, Enceladus, Pandora a Janus v rôznych vzdialenostiach od Saturnu. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/Space Science Institute

Tieto vzorce a klasické teórie boli aplikované na veľké, ale aj malé mesiace po celej slnečnej sústave. Zároveň predpokladali, že v systémoch s desiatkami mesiacov ako je ten Saturnov, vonkajšie mesiace migrujú smerom von do vesmíru pomalšie ako mesiace bližšie k planéte, nakoľko sú ďalej od pôsobenia gravitácie pridruženej planéty.

Tieto teórie ale pred 4 rokmi prevrátil na ruby vo svojom výskume astrofyzik Jim Fuller z Caltechu. Ten totižto tvrdil, že vonkajšie mesiace môžu unikať od planéty podobnou rýchlosťou ako vnútorné mesiace, nakoľko sú „zablokované“ v inom druhu obežného vzoru, ktorý sa spája s konkrétnym kolísaním planéty a postupne ich vysúva smerom von.

Teóriu Jima Fullera potvrdili aj aktuálne merania

V novej štúdii astronómovia potvrdili túto teóriu pomocou zmapovania hviezd na pozadí obrázkov vytvorených sondou Cassini, pričom sledovali pozíciu Titánu.

Pre potvrdenie svojich zistení porovnali dáta s nezávislým súborom dát rovnako zozbieraným sondou Cassini.

Zobraziť celú galériu (6)

Umelecký obrázok znázorňujúci sondu Cassini v okolí Saturnu. Zdroj: NASA/JPL

Sonda Cassini počas desiatich blízkych preletov okolo Saturnu v rokoch 2006 až 2016 vyslala na Zem rádiové vlny.

Vedci študovali, ako sa frekvencia prijatého signálu zmenila jeho interakciou s okolím, aby odhadli, akým smerom sa obežná dráha Titánu vyvinula. Výsledky úplne korešpondovali s teóriou Jima Fullera.

„Použitím dvoch úplne odlišných súborov údajov sme získali výsledky, ktoré boli úplne v súlade a rovnako tak potvrdili teóriu Jima Fullera, ktorá predpokladala oveľa rýchlejšiu migráciu Titanu,“ uviedol spoluautor Paolo Tortora z talianskej univerzity v Bologni.

Nové zistenia môžu prepísať to, čo vieme o slnečnej sústave a dokonca aj ovplyvniť naše chápanie iných planetárnych systémov, binárnych hviezd či objektov mimo slnečnej sústavy.