Internetové a počítačové „pirátstvo“, teda nelegálne sťahovanie filmov, seriálov, hudby či dokonca hier a softvéru, je podľa posledných štatistík na ústupe. Dôvodov je hneď niekoľko – väčšia ekonomická sila občanov EÚ, ktorý si tak softvér môžu dovoliť za plnú cenu, ale aj rozmach streamov a lacnejšieho mesačného predplatného, na ktoré už prechádzajú viaceré veľké softvérové firmy.

V zámorí či vo Veľkej Británii dokonca pirátom hrozia aj sankcie zo strany poskytovateľov internetu, medzi ktorými je aj úplné vypnutie služieb. Rusko však podľa denníka Kommersant smeruje úplne opačným smerom. Na tému upozornil Kyle Mitchell.

Pirátstvo posvätí legislatíva

Bezprecedentný návrh totiž hovorí, že Putinov režim vytvorí opatrenia, podľa ktorých firmy a jednotlivci nebudú trestne zodpovední za používanie kradnutého softvéru. Návrh sa zrejme bude týkať len krajín, „ktoré podporujú sankcie“ voči Rusku za jeho vojenskú inváziu na Ukrajine.

Vo výsledku by však Rusi mohli vo veľkom sťahovať Windows od Microsoftu, či produkty IBM alebo Oracle bez toho, aby to políciu a tamojšie orgány vôbec zaujímal.

Je jasné, že softvér a hry stále kradne aj množstvo Slovákov či Európanov, minimálne na úrovni firiem si však softvér bez riadne zakúpenej licencie dovolí používať už len málokto. Nie je jasné ani to, ako Rusko obíde softvér, ktorý pre svoje fungovanie potrebuje predplatné (MS Office, Adobe Photoshop) a nie je na pirátskych stránkach dostupný ako „cracknutý“.

Zatváranie očí úradov pred pirátmi má mať oporu v ruskom článku 1360 občianskeho zákona. Podľa neho má krajina „v prípade núdze“ právo rozhodnúť smerom k intervencii alebo potláčaniu práv na patenty aj bez vedomia pôvodných autorov, v tomto prípade veľkých technologických firiem z USA a západu.

Veľké otázniky voči Rusku

Technologických firiem, ktoré po invázii opustili Rusko, je celé množstvo, otázniky však vyvoláva aj to, aký postup zvolia ruské firmy, ktoré si doteraz licencie zodpovedne platili. Prejdú vo veľkom na pirátske verzie? Ak by sa tak stalo, po skončení celej krízy by ruský trh mohol mať veľký problém s opätovným získavaním dôvery zo strany technologických gigantov, na čo by opäť doplatili len bežní smrteľníci.

Rusko síce už dnes požaduje, aby mali niektoré zariadenia predinštalovaný ruský softvér, v prípade, že by však zostal jedinou možnosťou, by používatelia nepochybne narážali na jeho pochybnú kvalitu a chýbajúce funkcie.

Kommersant navyše píše, že výnimku z trestnoprávnej zodpovednosti za pirátsky softvér by Rusi dostali iba pri programoch, kde „zjavne neexistuje ruská alternatíva“ k nim. Otázkou teda zostáva, či naozaj existuje „ruský Windows“ alebo „ruský MS Office“.

Putinova administratíva chystá aj niekoľko ďalších úľav pre svoj IT sektor – napríklad výhodnejšie hypotéky pre zamestnancov IT firiem, oslobodenie korporácií od dane z príjmu a podobne. Tieto informácie však treba brať s rezervou, tak ako prakticky všetky správy ruských médií ovládaných miestnou vládou. Pri otázkach, či podobné kroky pomôžu naštartovať ruské IT firmy k sebestačnosti, sú však skeptickí aj experti oslovení Kommersantom.