Vzhľadom na to, že na Rusko sa valia sankcie takmer zo všetkých kútov sveta a jeho pôdu opúšťajú tí najväčší giganti, naposledy softvérový koncern SAP či IBM, je nútené nejakým spôsobom naštartovať svoju zomierajúcu ekonomiku.

Polovodičová technológia z Ruska

Ako informuje portál Tom’s Hardware, z tohto dôvodu Moskva pripravila novú stratégiu nezávislosti krajiny od Západu. Jedná sa predovšetkým o polovodičové čipy, ktorých je po celom svete nedostatok.

Hoci na prvý pohľad ide o ambiciózne plány, bližší pohľad hovorí úplne niečo iné. Zatiaľ čo taiwanský polovodičový gigant TSMC plánuje už do roku 2026 na plno rozbehnúť 2 nm technológiu, Rusko chce začať do roku 2030 vyrábať čipy 28 nm technológiou. To, že táto technológia je už teraz vyše 20 rokov stará, snáď netreba ani pripomínať. TSMC túto technológiu spustilo už v roku 2011.

V podaní Ruska je však zrejme 28 nm absolútna novinka na trhu. V rámci tejto plánovanej stratégie, ktorá má byť podľa portálu EENewsAnalog do 22. apríla 2022 zaslaná ruskému premiérovi Michailovi Mišustinovi, má totiž Rusko do konca tohto roka zvýšiť kapacitu výroby polovodičových čipov vyrábaných 90 nm technológiou. To, že zvyšok sveta mal 90 nm technológiu v roku 2003 snáď ani netreba pripomínať.

Stratégia za bilióny rubľov

Zrejme tiež nie je žiadnym prekvapením, že tamojší giganti a zákazníci neboli z týchto „veľkolepých“ plánov zrovna nadšení. Za tento projekt, respektíve za jeho implementáciu pritom zodpovedá ruské Ministerstvo pre digitálnu transformáciu, Ministerstvo priemyslu a obchodu, ako aj špecializovaný minister Dmitrij Černyšenko, ktorý ma na starosti IT sektor.

Uvedený, zatiaľ predbežný, plán rozvoja polovodičových súčiastok si do roku 2030 vyžiada investície vo výške 3,19 bilióna rubľov, teda 37 miliárd eur. Podľa dostupných informácií z tejto sumy chcú zodpovedné orgány minúť približne 420 miliárd rubľov, teda asi 4,84 miliardy euro na rozbeh uvedených polovodičových výrobných technológií.

Okrem toho krajina plánuje zaviesť program reverzného inžinierstva, inými slovami „kopírovania“ západných technológií. Ďalšie financie poputujú na marketing a vyškolenie odborníkov, píše portál Techspot. Očakáva sa, že všetky „digitálne položky“ by sa mali vyrábať na domácom trhu už do roku 2024. Predpoklad je, že veci, ktoré Rusko nezvládne vytvoriť doma, urobí zaňho Čína. Pre rozbeh vyššie zmienených plánov potrebuje Rusko desaťtisíce odborníkov.

Už tento rok sa do predaja dostane prvý ruský notebook Bitblaze Titan. Veľa záujemcov však zrejme neosloví. Nielenže notebook nie je tak „ruský“ ako o sebe hovorí, ale aj jeho špecifikácie a dizajn sú pomerne diskutabilné.

Špecifikácie nenadchnú

Prvý ruský notebook. To je titul, ktorý patrí zariadeniu Bitblaze Titan BM15. Ide o zariadenie s tuctovým dizajnom, ktoré poteší aspoň svojou 16 GB DDR4 RAM pamäťou s možnosťou rozšírenia až na 64 GB kapacitu. Okrem toho notebook disponuje aj 512 GB SSD diskom a 15,6″ IPS displejom. V útrobách však neskrýva nič prelomové. Jeho mozog tvorí systém na čipe Baikal-M a za zmienku iste stojí, že procesory Baikal sú určené prevažne pre servery, takže nad ich efektivitou v prenosných zariadeniach si nikto až tak nelámal hlavu.

Samotný SoC Baikal-M disponuje ôsmimi jadrami pracujúcimi na takte 1,5 GHz, ktoré sú však založené na starej ARM architektúre Cortex-A76, ktorá bola moderná pred 10 rokmi. Nepoteší ani 9 rokov stará architektúra integrovanej grafickej karty Mali-T628 MP8. Obe architektúry boli pôvodné určené pre mobily a podľa všetkého, v tejto implementácii nevyužívajú ani žiadne úsporné funkcie. Aj preto zrejme Bitblaze Titan BM15 vydrží bez pripojenia do siete len okolo 2 hodín.

Dizajn horší ako špecifikácie

Aj keď by si chcel zariadeniu odpustiť jeho špecifikácie, na dizajne Titan naozaj pohorel. Hoci ide zatiaľ iba o prototyp, takže vo finále sa dizajn zrejme zmení, notebook dorástol do hrúbky až takmer 6 cm. Treba však podotknúť, že prototyp využíva desktopové komponenty, čo ovplyvnilo samozrejme aj hrúbku šasi.

Odhliadnuc od naozaj nevydareného dizajnu, či nie veľmi oslnivých špecifikácií, celý príbeh o „prvom ruskom notebooku“ sprevádza ešte jedna kontroverzia – jeho skutočný pôvod.

Procesory Baikal, či Elbrus, nech sa tvária hocijako rusky, v Rusku vznikať nemôžu. Neexistuje tam totiž žiadna fabrika na výrobu moderných polovodičov. Oba zmienené procesory, ktoré sa v závislosti od verzie do Titanu dostanú, sú založené na starej 28 nm technológii od TSMC. To, že Taiwan uvalil na Rusko sankcie a Rusko samé zaradilo Taiwan na zoznam nepriateľských štátov, azda netreba ani pripomínať.