Roland Oravský je lekár, ktorý sa vo voľnom čase venuje písaniu sci-fi a tiež pomáha vyvracať hoaxy z oblasti medicíny na slovenskom internete. Prezradil nám zaujímavé informácie o svojej profesii aj vášniach.
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- Prečo sa Roland rozhodol vyskúšať svoje šťastie v Nemecku;
- Aké sú najväčšie hoaxy , ktoré v oblasti medicíny panujú medzi Slovákmi;
- Či veríme podobným zavádzajúcim správam viac ako v Nemecku;
- Prečo sa pre lenivosť pustil do Sci-fi žánru a nakoniec zistil, že sa mýlil;
- Ako to je s popularitou science fiction na Slovensku a čo porozpráva na festivale IXPO;
Roland, pôsobíš ako lekár v nemeckom meste Chemnitz. Čomu konkrétne sa venuješ? Máš presnú špecializáciu?
Pracujem na klinike internej medicíny so zameraním na kardiológiu a angiológiu. V preklade to znamená, že liečim hlavne pacientov s ochoreniami srdca a ciev. Rovnako, ako aj na Slovensku, prichádza prevažná väčšina pacientov so srdcovým zlyhaním, s infarktom myokardu alebo vysokým krvným tlakom.
V službách, na centrálnom príjme, sa stretávam so širším spektrom ochorení – zápaly pľúc, leukémie, obličkové zlyhania, atď. Špecializáciu nemám, som ešte len sekundárny lekár, ale ak všetko vyjde, ako plánujem, mal by som o cca 3 roky získať atestáciu z internej medicíny. Potom sa uvidí, kam ma život zavedie.
Prečo Nemecko? Čo boli hlavné faktory, pre ktoré si sa rozhodol pôsobiť práve tam?
Hlavný faktor bol zrejme “pocit”, že treba skúsiť niečo iné v zahraničí. Po roku a pol práce v Brne, kam som nastúpil hneď po štúdiu, som dospel k záveru, že ak sa chcem niekedy pohnúť viac na západ a sám si overiť, ako môže fungovať zdravotná starostlivosť inak, než sme zvyknutí, tak to musím urobiť teraz, pretože o 5 alebo 10 rokov, keď sa “usadím”, sa už nikam nepohnem.
Dôvody boli nielen pracovné, ale aj osobné, ako to v takýchto situáciách býva. Vybral som Nemecko, pretože som mal aspoň nejaké základy nemčiny a rovnako ako všetci ostatní som počúval rozprávkové príbehy o živote lekára v Nemecku, ktoré ma lákali.
Si aj súčasťou projektov Lovci šarlatánov a In Vivo magazín, ktoré sa venujú sprostredkovaniu odborných informácií a vyvracaniu hoaxov. Aké sú tie najväčšie mýty, ktoré sú spojené s medicínou a panujú medzi Slovákmi?
Najväčšie mýty z hľadiska zdravého rozumu alebo z hľadiska bezpečnosti? Nezmysly typu homeopatia alebo kvantovanie síce odporujú základným vedomostiam, pomaly už zo strednej školy, ale ak pacient neodmietne skutočnú liečbu, nemôžu uškodiť inak, než finančne. Ak pacient trvá na tom, že sa po homeopatikách cíti lepšie (tzv. placebo efekt), tak ho od nich nasilu neodhováram.
Naopak nezmysly, ako “očkovanie spôsobuje cukrovku a autizmus” alebo “MMS” kvapky majú priamy dopad na zdravie. Užívatelia MMS kvapiek (ktorých nazývame hovorovo “savopiči”, pretože hlavnou zložkou MMS, rovnako ako dezinfekčného prípravku Savo je chloritan sodný) žijú v mylnej predstave, že si pomocou dezinfekčnej látky dokážu vyliečiť všetky choroby (často vymyslené, diagnostikované liečitelmi alebo cez internet).
Na Facebooku si v uzavretých skupinách posielajú fotky poleptaných črevných slizníc, ktoré si vyfotili po veľkej potrebe, a ktoré považujú za “parazity”. Raz som dokonca natrafil na diskusiu, v ktorej sa mamičky chválili, ako zohnali látku prazikvantel (antiparazitikum) z Rakúska cez internet. Išlo o liek určený pre akváriové rybičky a v tejto forme ho podávali batoľatám. V takej chvíli sa človek musí pozrieť do kalendára, aby sa uistil, že je 21. storočie.
Vidíš v tomto smere nejaký rozdiel medzi nami a inými štátmi. Veríme hoaxom viac ako povedzme v Nemecku?
Subjektívne si myslím, že veľký rozdiel neexistuje. Väčšina medicínskych mýtov a nezmyslov prišla zo zahraničia. Aj v Nemecku som stretol pacientov, ktorí si chceli nechať vyšetriť krv biorezonanciov, lebo verili, že v tele mali “vírus”.
Ako sa pozeráš na technológie, ktoré by v budúcnosti mohli zohrávať významnú úlohu v medicíne? Hovorím najmä o nositeľných zariadeniach, napríklad smart hodinkách Apple Watch, ktoré môžu pomôcť pri sledovaní zdravotného stavu. Ako sa na tieto technológie dnes pozerá doktor v praxi?
Technológie typu Apple Watch vítam. Umožňujú skorú diagnostiku nemých arytmií, ktoré sa u pacienta vyskytujú len raz za čas. V prípade najčastejšej klinicky významnej arytmie, fibrilácie predsiení, by to znamenalo veľmi skorý záchyt ochorenia a včasná prevencia komplikácií ako je mozgový infarkt (ktorý býva neraz prvým prejavom arytmie).
Nedávno som čítal článok o technológii, ktorá prekonala lekárov v presnosti diagnostike zobrazovacích snímkov. Nemyslím si, že stroje nahradia ľudí, pretože predstava starého človeka, ktorý sa zveruje s ťažkosťami počítaču mi príde neuveriteľná, avšak využívanie technológií v diagnostike a terapii je niečo, čo sa deje už teraz a treba neustále pracovať na vylepšeniach.
Medzi tvoje aktivity platí aj písanie kníh. Nedávno si vydal sci-fi detektívku „V Tieni Zeme”. O čom je a ako sa jej darí?
V tieni Zeme je už mojou druhou vydanou knihou. Potom ako som s novelou Hypnos vyhral súťaž Detektívka roka 2013, som si povedal, že skúsim písať ďalej. V tieni Zeme je detektívka z bližšie neurčenej budúcnosti, kedy už ľudstvo prekonalo hranice Slnečnej sústavy. Raketoplán, ktorý viezol bežný náklad na mimozemskú kolóniu sa odmlčal a počítačový program ho nasmeroval naspäť na mesačnú základňu, kde začína vyšetrovanie tajomných a desivých javov.
Zdá sa, že posádka raketoplánu prišla do styku s niečím, čo nedokážu vysvetliť ani najlepšie vedecké kapacity a čo je horšie, začne sa to šíriť aj na Mesiaci. Vyšetrovatelia si musia zodpovedať otázku, či vo vesmíre existujú veci, ktoré ľudstvo nikdy nemalo spoznať. Knihe sa darí dobre. Ide o moju najúspešnejšiu detektívku :)
Prečo si sa rozhodol práve pre sci-fi? Ako je na tom tento žáner na Slovensku s popularitou?
Pred niekoľkými rokmi som povedal, že preto, lebo som lenivý. Nemusím si študovať fakty, môžem si vytvoriť taký svet ako chcem. Lenže ono to nie je úplne pravda, pretože aj sci-fi musí vychádzať z reálnych faktov, najmä fyzikálnych. Tým sa odlišuje od fantasy literatúry. Pri písaní V tieni Zeme som napríklad viedol s vydavateľstvom debatu o tom, ako sa bude správať mesačný prach, keď na neho niečo dopadne.
Zvíri sa? Ostane neporušene ležať? Zistil som koľko geniality sa skrýva vo veľkých sci-fi dielach, ako je napr. trilógia Spomienky na Zem. Niekedy skrýva obyčajná, krátka veta hodiny štúdia. Na Slovensku sci-fi nie je až tak populárne. Väčšina kníh je k dispozícii v češtine a svetové klasiky ako je napr. Duna od Franka Herberta, sa prekladajú až teraz, viac ako 50 rokov od vydania.
Rovnako ako fantasy, či horor, nesie známku “nekvalitnej literatúry” a bežná verejnosť tieto žánre považuje za menejcenné. Áno, nájde sa veľa brakov, ale diela od Asimova, Clarka a iných sú častokrát literárne aj obsahovo lepšie než väčšina bestsellerov. Sci-fi nie sú iba svetelné meče a zelení mimozemšťania. Sú to často napínavé dramatické príbehy o tom, ako človek prekonáva svoje možnosti, o neuveriteľných objavoch a o úžasnej predstavivosti.
Ty si písaniu venuješ už niekoľko rokov. Čo človek potrebuje, aby sa mohol stať autorom kníh? Alebo ešte konkrétnejšie, čo potrebuje, aby sa mohol stať autorom sci-fi?
Vôľu a šťastie. Napísať knihu je beh na dlhé trate. V lepšom prípade to trvá niekoľko mesiacov. Nosiť príbeh v hlave takú dlhú dobu a veriť mu, chcieť ho stále dokončiť je ťažké. Potom dúfať, že ho vydavateľstvo prijme.
Autor scifi by mal vedieť, že komunita, ktorá bude čítať jeho príbeh, čítala prakticky všetky veľdiela žánru a že bude automaticky porovnávaný. Ide o inteligentných čitateľov, ktorým fyzika technológie nie sú cudzie, preto si musí dávať pozor na logiku a nezrovnalosti. Najdôležitejší je, samozrejme, príbeh, ktorý musí zaujať.
V sci-fi svete je určite nevyhnutná aj veľká dávka predstavivosti. Ak by si si mal predstaviť napríklad smartfónový trh o 5 rokov. Kde podľa teba budeme?
Ťažká otázka. Nemyslím si, že dôjde k výrazným vizuálnym zmenám (v zmysle nových revolučných dizajnov). Predpokladám stále väčšiu integráciu do bežného života (v školách, úradoch, atď.), neustále zdokonaľovanie bezpečnosti, zlepšovanie výkonu a doby trvania batérie, dokonalejšia umelá inteligencia ako súčasť smartfónu pre bežného spotrebiteľa .
Ak chceme byť viac sci-fi, myslím, že v blízkej budúcnosti dôjde k pokusom o vytvorenie hybridných biotechnológií, kde budeme prepájať časti ľudského tela s neživými technológiami, ale pochybujem, že sa to stane v najbližších 5 rokoch.
Keď už sme pri tých smartfónoch, máš ty svojho obľúbeného výrobcu, ktorého zariadenia využívaš?
Nemám obľúbeného výrobcu. Smartfón používam primárne na komunikáciu a navigáciu a to sa dá prakticky s každým produktom. Aktuálne mám Huawei P7, to bola však z núdza cnosť, keďže sa mi pokazil starý smartfón a zobral som prvý, ktorý sme mali doma bez využitia. Vadí mi kvalita kamery, preto sa začínam obzerať po niečom novom.
Budúci týždeň sa ako spíker zúčastníš podujatia IXPO v Bratislave. O čom budeš hovoriť?
Budem tam spolu s Janou Plauchovou, prvou dámou slovenskej scifi literatúry, ktorej práve vychádza nová kniha “Druhá planéta”. Témou rozhovoru má byť budúcnosť našimi očami. Ja často neviem, čo bude zajtra, takže netuším, čo poviem. Sám som zvedavý.
Ide o najväčší technologický festival na Slovensku. Máš aj ty vyhliadnutú nejakú technologickú vychytávku alebo prednášku, na ktorú sa osobitne tešíš a čo by si návštevníkom mohol odporučiť?
Určite by som zašiel na prednášku nanorobotika v medicíne, môže matematika priniesť niečo nové a o niečom o kryptomenách.
Podujatie IXPO sa koná už 26. až 28. apríla a redakcia FonTech.sk pozýva všetkých čitateľov na tento najväčší technologický festival na Slovensku.
Článok vznikol v spolupráci s IXPO