Slovák Martin Spano napísal knihu o umelej inteligencii, ktorá sa na Amazone stala okamžite najpredávanejším titulom vo svojej kategórii. Hovorí, že obavy v súvislosti s AI prichádzajú najmä pre nepoznanosť novej technológie. Svojím dielom sa snaží proti tomuto problému bojovať, zároveň však upozorňuje, že ak by sme umelej inteligencii dali vedomie, môže sa stať nevyspytateľnou.

Sleduj Fontech aj na sociálnych sieťach!

FacebookInstagramYouTube

Martin Spano je počítačový vedec, futurista a autor kníh o umelej inteligencii (AI, z anglického artificial intelligence). Prednáša biznis komunite o aplikovaní umelej inteligencie v komerčnej sfére. Je pritom rodák z Čaky a v súčasnosti žije s manželkou a dcérou vo Viedni.

Venuje sa tu softvérovému inžinierstvu a po novom aj písaniu kníh. Jeho prvý knižný titul s názvom Umelá inteligencia v orechovej škrupine (z anglického: Artificial intelligence in a nutshell) zaujala čitateľov nielen na Slovensku, ale ešte predtým aj v USA. Čomu za to vďačí?

Archív Martin Spano

V článku sa tiež dozvieš:

  • Aké sú najväčšie mýty o AI;
  • Čo Martin chystá v súvislosti s rozvojom umelej inteligencie na Slovensku;
  • Či nás umelá inteligencia v budúcnosti ohrozí a čomu by sme sa mali vyvarovať;
  • Kedy budú autonómne vozidlá masovou záležitosťou;
  • Akému programovaciemu jazyku sa má venovať človek, ktorý chce vyvíjať umelú inteligenciu;
Pred niekoľkými týždňami si publikoval elektronickú knihu o umelej inteligencii. Prečo práve táto téma a prečo v takom krátkom formáte a v netechnickom jazyku?

Témou umelá inteligencia sa zaoberám od útlej mladosti, kedy som na ňu narazil v knihe 2001: Vesmírna odysea. Bol som natoľko fascinovaný, že som sa jej rozhodol venovať celý môj život. Hneď po tom, ako otec kúpil prvý osobný počítač, som mu ho skonfiškoval a takmer ho k nemu nepustil, keďže som moju činnosť domnelého programovania umelej inteligencie považoval za tú najdôležitejšiu. Samozrejme, že sa mi to nepodarilo, to by som už bol dávno na dôchodku a táto AI by aj tento rozhovor písala za mňa (smiech).

Keďže je téma umelej inteligencie v súčasnosti veľmi populárna, vzniká o nej veľké množstvo kníh. Mnohí v nej vidia existencionálnu hrozbu, iní skvelú budúcnosť, ja som chcel napísať stručnú pragmatickú knihu, po ktorej by vďaka jej netechnickému jazyku každý pochopil, čo to v skutočnosti je a kde všade je už v súčasnosti prítomná.

Kniha je na Amazone veľmi úspešná, je bestsellerom a istý čas bola najpopulárnejšia v oblasti kybernetiky pre zariadenia Kindle. To určite teší, čakal si podobný úspech?

Mojím prvoradým cieľom bola osveta. Tento cieľ sa mi splnil. Je príjemným vedľajším efektom, že sa kniha stala taká populárna. Teším sa z toho a samozrejme som v to dúfal, ale dopredu som to vedieť nemohol. Zaujímavý je ale príbeh slovenského prekladu, ktorý si zadarmo môžete stiahnuť na mojej stránke.

Archív Martin Spano

Pôvodne som totiž neplánoval preložiť knihu do slovenčiny. Moji rodičia ale anglicky nevedia, tak ma poprosili, aby som to spravil, pretože si ju chceli prečítať. Veľmi ma teší záujem slovenskej verejnosti o túto problematiku. Rozhodol som sa využiť toto momentum a začať na Slovensku šíriť osvetu. Zároveň sa podieľam na vytvorení stratégie pre rozvoj umelej inteligencie na Slovensku.

Vieš nám o tejto stratégii povedať viac? Je to v spolupráci s niektorou štátnou inštitúciou?

Zatiaľ prezradím len toľko, že sa bude volať Slovakia.ai – Umelá inteligencia pre Slovensko a má mať štyri piliere s pracovnými názvami Talent, Verejná inteligencia, “AInkubátor” a Filozofia. Jej cieľom je spraviť zo Slovenska poprednú krajinu v oblasti umelej inteligencie. Už čoskoro sa verejnosť dozvie podrobnosti.

K umelej inteligencii si sa dostali vďaka legendárnemu sci-fi románu 2001: Vesmírna odysea. Vidíš sa v budúcnosti ako autor podobných sci-fi titulov alebo pôjdeš skôr po odbornej literatúre?

Túžbou každého spisovateľa, aj toho čo obvykle píše odbornú literatúru, je mať v portfóliu aj beletristický titul. Mám už pripravenú tému aj koncept, keď zvýši čas, pustím sa do toho. Bude to však skôr hobby, pretože v prvom rade sa chcel venovať odbornej literatúre na tému umelá inteligencia.

Pracuješ v súčasnosti už na ďalšej knihe?

Mám rozpracované už dve knihy. Prvá dostala pracovný názov, ktorý po preklade z angličtiny znamená Praktická umelá inteligencia pre biznis. Má zoznámiť čitateľa s možnosťami aplikácie umelej inteligencie v korporátnej sfére, čo je niečo, o čom v súčasnosti prednášam biznis lídrom na technologických konferenciách.

Hovoríš, že knihu o umelej inteligencii si napísali aj preto, aby si vyvrátil mýty a obavy, ktoré v súvislosti s ňou panujú. Aké sú tie najväčšie a najdôležitejšie?

Podobne ako tomu bolo v minulosti, ľudia majú z novej a nepoznanej technológie obavy, ktoré by som rád vyvrátil. Prvou je existenciálna obava. Po zhliadnutí filmov človek nadobudne pocit, že raz umelá inteligencia ovládne svet. Zaujímavé je však, že svet už dávno umelej inteligencii patrí. Avšak nie je to v neprospech ľudí, práve naopak, pomáha nám pri mnohých rutinných každodenných činnostiach a významne zvyšuje našu produktivity.

umelá inteligencia
Pixabay

Druhou je obava straty pracovných miest z dôsledku automatizácie. Táto je síce opodstatnená, ale pokiaľ budeme rýchlo a správne konať, dokážeme sa jej vyhnúť. Každý technologický pokrok totiž zo sebou prináša nové pracovné miesta a nové druhy zamestnaní, a podobne tomu bude aj v prípade umelej inteligencie.

V knihe brzdíš aj časté obavy o tom, že by umelá inteligencia mohla prevziať kontrolu nad svetom. Naozaj nám to teda nehrozí?

Minimálne na desiatky rokov nie. Umelá inteligencia je síce v úzko zameraných oblastiach lepšia ako človek, ale vo všeobecnosti sú minimálne v súčasnosti inteligencia človeka ďaleko presahuje. Samozrejme, že vývoj ide dopredu a preto sa už v súčasnosti musíme zamýšľať aj nad zatiaľ hypotetickými obavami.

Mojím názorom je, že pokiaľ chceme, aby nám umelá inteligencia aj naďalej slúžila, nesmieme je dať vedomie. Samouvedomujúca sa entita je totižto svojím spôsobom nevyspytateľná. Problémom je, že nevieme, ako sme my sami prišli k vedomiu, takže zatiaľ netušíme, ako sa dá vedomie stvoriť.

Čo je teda najväčšou hrozbou v súčasnom technologickom svete? Pokojne poďme aj mimo hraníc umelej inteligencie.

Netreba sa báť, že umelá inteligencia bude raz chcieť zničiť celú ľudskú civilizáciu. Určite si ale treba dať pozor na to, aby sa pokročilých výsledkov výskumu nezmocnila skupina zlomyseľných ľudí, pretože v takom prípade by samozrejme aj umelá inteligencia pod ich kontrolou bola veľmi nebezpečná. Preto je nutné pri výskume spolupracovať na nadnárodnej úrovni a to čo najtransparentnejšie.

Ak by si naopak mal označiť jednu oblasť, v ktorej umelá inteligencia dosiahne v najbližších rokoch najväčší rozmach, ktorá by to bola? A je vôbec možné takto predpovedať jej vývoj?

Za pár rokov bude mať každý za nás virtuálneho asistenta na spôsob Samanthy vo filme Ona. Bude nám významne dennodenne pomáhať a zvyšovať našu efektivitu. Nepredpokladám však, že by od nás nakoniec odišla, ako sa to stalo vo filme (smiech). Už súčasné asistentské systémy ako Google Asistent či Amazon Alexa dokážu veľmi zaujímavé veci. Ja napríklad oba každodenne využívam. Za pár rokov to bude určite takmer dokonalé.

google home mini
Google

Ako sa pozeráš na ochranu súkromia pri takýchto asistentoch? Nevedia vďaka tomu giganti ako Google a Amazon o nás až príliš veľa?

Bez zdieľania používateľmi generovaných dát by služby týchto gigantov nefungovali. Ako som už vysvetlil, strojové učenie je založené na tom, že sa ako “učebný podklad” použije veľké množstvo v tomto prípade používateľmi generovaných dát. Čím je dát viac, tým lepšie služby fungujú. Takže buď si budeme dôverovať alebo takéto služby nebudú existovať.

Veľkou témou sú aj autonómne autá, kde už nebude potrebný človek-vodič. Kedy by sme mohli dosiahnuť tento stav?

Už v súčasnosti sú autonómne autá schopné jazdiť omnoho spoľahlivejšie ako človek, minimálne na určitých druhoch ciest. Veľmi pozorne sledujem túto oblasť, pretože po zhliadnutí Knight Ridera v mojej mladosti po ničom inom netúžim, ako K.I.T.T.-a alebo jemu podobné auto vlastniť. V najbližších 2-3 rokoch predpokladám príchod prvých lastovičiek, do desiatich rokov to bude určite masová záležitosť. Doriešiť treba hlavne legislatívu.

Tesla

Prejdime teraz do toho vývojárskeho prostredia, keďže ty sám si softvérový inžinier. V čom tkvie ten hlavný rozdiel medzi klasickými počítačovými programami a umelou inteligenciou?

Keď programujete klasicky, je to ako keby ste napísali veľmi dlhý a podrobný kuchynský recept, v ktorom zadáte detailné inštrukcie, na základe ktorých vám program funguje. Takýto zdrojový kód má častokrát milióny riadkov, býva neprehľadný a stačí jedna chyba a prestane fungovať. Takto sa umelá inteligencia naprogramovať nedá.

Jednak máte v živote nespočetné množstvo možností, ktoré túto inteligenciu postretnú, problém zvaný kombinatronická explózia, jednak by ste si určite nepriali, aby autonómne auto rútiace sa rýchlosťou 130 km/h po diaľnici s vami na palube postretla počítačová chyba. Preto naprogramujeme algoritmus učenia a zásobíme umelú inteligenciu veľkým množstvom dát, z ktorých sa jednoducho povedané učí sama.

Aj z tvojej knihy vyplýva, že existuje niekoľko programátorských prístupov k AI. Ktorý má najsvetlejšiu budúcnosť a najväčší potenciál?

Určite teda, ako vyplýva z predošlej odpovede, strojové učenie a konkrétne tzv. hlboké učenie (z angl. deep learning). Je však možné, že objavíme ešte lepší spôsob prípadne ten súčasný ešte vylepšíme.

Odbor vývoja umelej inteligencie je náročným, ale zároveň zaujímavým a pomerne lukratívnym sektorom. Aké schopnosti musí takýto vývojár mať a s čím musí napríklad nastupujúci študent univerzity v tomto odbore rátať?

Programovanie umelej inteligencie je v zásade podobné klasickému programovaniu, čo sa náplne práce vývojára v tejto oblasti týka. Je nutné byť akurát pripravený na neustále zmeny, pretože je to veľmi dynamická oblasť, v ktorej za posledných desať rokov nezostal kameňa na kameni. Na druhej strane je to veľmi zaujímavá a mimoriadne dobre ohodnotená oblasť vývoja, kde je vývojár až na “bleeding-edge” súčasných technológií.

Nenechaj si ujsť
Toto sú IT kurzy, na ktoré si doteraz trúflo len pár Slovákov. Dokázal by si ich spraviť aj ty?
Ktorému programovaciemu jazyku by sa mali venovať začínajúci vývojári, ktorí chcú preraziť v oblasti AI?

Jednoznačne Python, kvôli jeho jednoduchosti a rozšíreniu v oblasti. Dátový vedci zasa s obľubou používajú R-ko kvôli jeho využitiu v štatistike. Z ostatných ešte uvediem Lisp kvôli jeho historickému použitiu pre klasický tzv. symbolický prístup k umelej inteligencii a Prolog, kvôli použitiu v tzv. expertných systémoch. Nakoniec ešte netreba zabúdať na Javu, ktorá je stále najpopulárnejším programovacím jazykom a dá sa aplikovať aj na umelú inteligenciu.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie informácie zo sveta technológií

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.

O autorovi
Pavol Lupták
Už počas štúdia na vysokej škole bol môj záujem pomerne neustále upriamený na najnovšie novinky zo sveta moderných technológií a vedy. S radosťou ich teraz testujem a najmä odhaľujem ich nedostatky. Zaujímam sa aj o témy ohľadom bezpečnosti dát a ochrany súkromia na internete. Moje postrehy a niečo zo súkromia môžeš sledovať aj na Instagrame a Twitteri (@l_u_p_t_i). E-mail: [email protected]