Máš účet na sociálnych sieťach? Nakupuješ online alebo si vo voľnom čase rád zahráš videohry? Ak si aspoň na jednu z otázok odpovedal kladne, každý deň si vystavovaný manipuláciám a tlaku zo strany nadnárodných spoločností, ktoré na tebe chcú zarobiť.

Niekedy na to idú okato a hrozby používateľ ľahko identifikuje, čoraz častejšie však kľúčovú rolu hrá psychológia, ktorú sa tretie strany rafinovane neštítia využiť.

Miroslav Schlesinger (súkromný archív)/úprava redakcie

S hrozbami v online priestore a účelovými praktikami spoločností je dobre oboznámený aj Miroslav Schlesinger, ktorý je odborníkom v oblasti prevencie kriminality so špecializáciou na krízovú intervenciu a motiváciu.Spýtali sme sa ho na vlastné skúsenosti s manipuláciou v online priestore, podvodné reklamy, ale i lootboxy v hrách a konkrétne skúsenosti a problémy, ktoré s poškodenými stranami musel riešiť.

  • Kto je Miroslav Schlesinger? 

Je zakladateľom OZ-SPK a patrí medzi úzku skupinu odborne vyškolených koordinátorov prevencie kriminality. V minulosti pracoval ako odborný poradca pre reklamné agentúry a rôzne kampane. Je autorom viac než 20 knižných publikácií, v súčasnosti dopisuje svoju ďalšiu knihu venovanú motivácii, mentoringu a koučingu. V rámci práce sa venuje obetiam trestných činov, ale aj inovatívnym programom na rozvoj osobnosti detí a dospelých.

V rozhovore sa ďalej dočítaš:

  • Aké psychologické pasce sú na nás v online priestore nastražené a ako sa im brániť
  • Čo všetko o sebe používatelia sociálnych sietí dobrovoľne prezradia
  • Čo je novodobý fenomén FOMO a prečo jeho použitie v reklamách predstavuje riziko
  • Ako poškodený pán naletel na podvod a prišiel o 35 000 eur
  • V čom sú nebezpečné lootboxy v hrách a ako kvôli nim rodina prišla o nemalé úspory
  • Prečo je pre herných vývojárov kľúčové udržať ťa v ich hrách čo najdlhšie

To, že sociálne médiá s používateľmi manipulujú, nie je žiadnou novinkou. S akými najčastejšími psychologickými a manipulačnými praktikami sa na sociálnych sieťach denne stretávame?

V prvom rade si v tejto oblasti treba jasne rozlíšiť, čo je vlastne manipulácia. Pri manipulácii dochádza vždy minimálne k neetickému zásahu do niečej osobnosti alebo aj do jej zdravia.

Manipuláciou zo strany prevádzkovateľov sociálnych sietí je napríklad ponuka prezentovať niečo, čo je v samotnej podstate protiprávne, ale on ako prevádzkovateľ sa stavia k tomu alibisticky, i keď vie do dôsledkov, čo tým môže spôsobiť. Ak by boli sociálne siete od začiatku nastavené jasne a striktne, nebol by vznikol až taký boom a nárast záujmu o vytvorenie účtu na nich.

Ale keďže sa v nich od začiatku vytvorili trhliny, ktoré zákon v tomto priestore prakticky takmer vôbec nestrestá, získali záujem miliónov užívateľov.

Zobraziť celú galériu (3)
Freepik (Úprava redakcie)

Úplne najjednoduchším príkladom je vstup do profilu úplne neznámej osoby, ktorá nemá všetky údaje uzatvorené. Alebo aj vstup priateľa do osobného priestoru v našom profile, ktorý sme si neuzamkli. Taká osoba môže kedykoľvek vstúpiť do môjho súkromia, aj keď online a ja o tom nemusím vôbec vedieť.

Môže si čokoľvek stiahnuť a to bez môjho vedomia. Prípadne to ukázať niekomu bez môjho povolenia. V reálnom živote je vstup cudzej osoby do nášho obydlia alebo do osobných údajov trestný, v online je nepostihnuteľný. A to mnohým ľuďom, ktorí sa prioritne starajú o iných, než o seba, vyhovuje. A to sú iba jednoduché lákadlá, za ktorým je sofistikovaná psychológia, manipulácia a obrovské zisky.

Stal si sa obeťou trestného činu? 
Kontaktuj informačné kancelárie, kde ti s problémom bezplatne pomôžu

Keď hovoríme o sociálnych sieťach, nemôžeme zabudnúť ani na manipuláciu tých, ktorí sú ich používateľmi. Je to vtedy, keď napríklad hejtujú, zavádzajú alebo zverejňujú niečo, čo je už doslova protiprávnou činnosťou.

Spomenuli ste, že z pohľadu používania sociálnych sietí je zraniteľná každá veková skupina a sú na nás nastražené tzv. psychologické pasce. Ako sa slabé miesta jednotlivých skupín prejavujú?

Každá sociálna sieť má svoje pravidlá, svoj imidž, svoje východy i nevýhody a samozrejme svoje prezentovanie sa v spoločnosti. Vstupom do konkrétnej z nich je ihneď jej užívateľ zaradený do určitej spoločenskej alebo psychologickej škatuľky. Prakticky to znamená, že vstupom alebo zaregistrovaním sa do konkrétnej sociálnej siete, vytvára aj on svoje postavenie v spoločnosti.

Najrýchlejšie je to možné identifikovať u mládeže. Tá svoju príslušnosť k určitej komunite dáva najavo agresívnejšie než dospelí. Skrytou agresívnou poznámkou je napríklad: „A ty nie si na Instagrame?“

Táto provokatívna otázka je tak vnucujúca, že zakrátko sa jej ten mladý človek poddá a vytvorí si na nej profil. Hoc len pro forma, ale už tam je. Nie však dobrovoľne, ale preto, aby sa zaradil do nejakej sociálnej skupiny, ktorá mu však prinesie viac negatív, než pozitív.

Negatívom je napríklad strata množstva času sledovaním toho, čo sa vo virtuálnom svete deje. Pritom úžitku z tých informácií v reálnom svete nie je v porovnaní s vynaloženým času až toľko. Takže investícií je menej, než zisku. Ak by sme ich premenili na peniaze, väčšina mladých ľudí, ale aj mnohých dospelých, prerába a krachuje investovaním času a energie v online prostredí.

Sociálne siete sú preto v súčasnej dobe skutočne sieťami, do ktorých ľudia vpadnú nie až tak dobrovoľne, ale preto, že „všetci“ sú tam. Následne je už na samotnom jednotlivcovi, čo z toho vyťaží pre seba, pre svoj biznis, úspech alebo pre nasýtenie svojich negatívnych pohnútok, akými sú napríklad neprimeraná zvedavosť, ktorá je už skôr zásahom do súkromia iných.

Pixabay

Nehovoriac o tom, že niektorí ľudia tieto siete využívajú prioritne iba na páchanie rôznej trestnej činnosti. Počnúc podvodmi a končiac sexuálnymi deliktmi.

Je možné psychologické pasce v online priestore identifikovať a dá sa im vôbec efektívne brániť?

Keď máte dobrý prehľad, môžete veľmi jasne vidieť rôzne psychologické pasce. Dôležité je pritom vedieť čo od života, ale aj od online sveta očakávate.

Treba si tiež dávať pozor na pomyselné pasce, ktoré vám poskytla napríklad iba sociálna sieť, ale tým „jedovatým nebezpečným pavúkom“ na nej je práve váš nepriateľ, neprajník, konkurencia, bývalý partner, bývalá partnerka alebo ktokoľvek, koho iritujete už len tým, že ste úspešnejší aspoň v niečom viac než on.

Takže samotná obrana pred pascami je zvažovanie všetkého, čo plánujeme dať alebo sme už dali do online sveta. Zvážiť treba čo je pre nás využiteľné a čo je zneužiteľné pre účely našich nepriateľov.

V  súvislosti s používaním sociálnych sietí môžeme sledovať aj zvýšený počet úmrtí. Ľudia zomierajú pri fotení dokonalých selfie, medializované boli aj detské úmrtia pri plnení nebezpečných výziev na TikToku. Prečo sa podobne nebezpečným a častokrát absurdným situáciám vôbec dobrovoľne vystavujeme?

Dôvodom je paradoxne deficit toho, čo v reálnom svete nemáme a očakávame ho neprimerane práve v online. Je to samozrejme väčšia pozornosť, uznanie, viac času pre nás, viac prejavov lásky alebo reálneho objatia, ktoré na sociálnych sieťach prichádza len formou smailíkov alebo strohých komentárov.

A potom, keď sa stane niečo tragické, keď ten niekto zomrie, vyslúži si len jedno trojpísmenkové, suché „R.I.P.“ Jeho pomysleným online priateľom nestojí ani za napísanie krátkej jednoduchej vety. Smutné, ale žiaľ realita dnešnej doby.

Problém je, že spoločnosť nevedome uviazla v sociálnych sieťach. Najlepší spoločník v každej miestnosti a na každom mieste je mobil a nie človek. Ľudia si prestali uvedomovať, že neprežívajú svoje hlboké pocity zvnútra, ale ich iba zaznamenávajú pre iných.

Je teda otázne, čo skutočne v okamihu nejakého výkonu zažili a či vôbec niečo zažili. Východiskom z týchto absurdít je viac času investovať do reálneho sveta, do reálnych ľudí, do najbližších a nie do lepších mobilných zariadení.

Ultimátnym cieľom sociálnych sietí nie je pohodlie používateľov, ale predávanie reklamy. Čo všetko o používateľoch marketingové spoločnosti vedia a ako tieto informácie využívajú?

S tým ultimátnym cieľom s vami súhlasím. Prioritou je vždy osobný zisk a nie vytvorenie online pohodlia a nenarúšania súkromia reklamami. A čo všetko o používateľoch vedia? V podstate všetko, čím sme to online prostredie nasýtili.

Keď opomenieme tých, ktorí si svoje súkromie zabezpečujú aj v tomto prostredí, tak marketingové a iné spoločnosti pohybujúce sa v online prostredí vedia o všetkých vašich záujmoch, chutiach, skupinách, ktoré ste lajkli, skupinách, kde publikujete, kedy a čo publikujete alebo kedy ste online aktívni.

Čítal si už? 
Národ smúti, Kotleba využíva situáciu. Smrť Lasicu na Facebooku „náhodou“ spája s vakcínou proti Covid-19

Vedia taktiež, čo uprednostňujete a čoho sa stránite. A vedia to veľmi presne. Dokonca vám to vedia zobraziť aj graficky i percentuálne a podľa toho vám vedia prispôsobiť reklamný produkt.

V akom rozsahu je pri tvorbe reklamy na mieru využívaná psychológia človeka?

To záleží od úrovne a profesionality firmy. Zvyčajne sa takéto firmy orientujú z dostupných technologických informácií, ktoré si môžete v určitej miere dohľadať aj vy sami na svojom profile. Ak idú zavádzať nový produkt, vyhodnocujú sa údaje o danej cieľovej skupine, pre ktorú má byť určený a následne na tom pracuje odborný tím.

Ak je v ňom skúsený psychológ, reklama bude kvalitná po všetkých stránkach. Skutočne ako šitá na mieru. Ak je to len dosadená „neskúsená figúrka“ a ešte aj s nejakým pochybne získaným titulom, tak to potom aj tak vyzerá. Od kvality, aj od umenia to má ďaleko.

Zvyčajne to poznať od množstva a úrovne prezentovanej krásy ľudského tela. Ak je to založené iba na sexizme, odpoveď na úroveň tvorcov je jednoznačná.

S tvorbou reklamy na mieru máte aj osobnú skúsenosť. Môžete sa podeliť o zaujímavé skúsenosti a poznatky, ktoré možno bežný používateľ okamžite nevidí?

Nemôžem prezrádzať úplne všetky podrobnosti, ale musím povedať, že je to veľmi zaujímavá a kreatívna práca. Musíte pri nej vychádzať z informácií, ktoré vám poskytnú analytici z online priestoru, následne pracujete s údajmi tak, že tvoríte predpoklady akým smerom sa daná cieľová skupina uberá.

Freepik (Úprava redakcie)

Tieto prvotné údaje sú veľmi dôležité, lebo v tejto fáze sa tvorí aj stratégia napredovania firmy, ktorej prirodzenou úlohou je predbehnúť konkurenciu a raziť nové trendy.

Veľmi dôležité je zapájať svoju kreativitu a súčasne pracovať aj s odvážnymi prvkami. Vzhľadom k tomu, že sa vychádza z viacerých poznatkov, na tvorbe pracuje tím ľudí, ktorí sú odborníkmi z viacerých oblastí.

Psychológ, v tom lepšom tíme, navrhuje slogan alebo emóciu, ktorú následne dotvára niekto s umeleckým cítením a veľkú rolu zohráva kvalitný grafik. A čo je tiež zaujímavé, spustenie a načasovanie reklamy zasa vychádza z údajov získaných z online prostredia.

Pri tvorbe nových produktov je zaujímavosťou tiež to, že reklama sa vyberá veľmi precízne a špecificky podľa záujmov a typov ľudí. Keď má mať reklama skutočne tú správnu intenzitu, zasiahne konkrétne osoby v konkrétnom čase a dokonca aj tie, ktoré ešte nepatria medzi pôvodne určenú skupinu.

Bude do nej vtiahnutá práve tým, že jej bude cielene zaslaná reklama tohto formátu v presne určenom čase, kedy bude schopná prijímať nové informácie. Všetko treba povedať a ponúknuť tak, aby to bolo prijateľné vnímaniu a naladeniu cieľovej osoby. Slová, intonácia, hudba i vizuálne prevedenie majú veľkú moc.

Máte s podvodnými reklamami konkrétnu skúsenosť ? 

Z praxe môžem stručne popísať niekoľko prípadov, medzi ktoré patrí prípad staršieho muža, ktorý sa nechal nalákať na kúpu kryptomeny. Kontaktovali ho zo zahraničia a keďže sčasti reč ovládal a sčasti si pomáhal online slovníkom, nechal sa vtiahnuť do finančnej hry, v ktorej mu najskôr oznámili, že už prvou investíciou je v zisku.

Následne investoval viac a viac a stále jeho obrat stúpal, ale obchodník (podvodník) na druhej strane ho stále pobádal investovať viac, lebo zisk by mohol mať vyšší. A to práve teraz, keď je údajne dobré obdobie, kým majú ľudia peniaze.

Tak si požičal a ešte dvakrát investoval vysoké sumy, ktoré už reálne tvorili jeho rizikovú pôžičku u známych i v banke. Veď prečo nie? Teraz bude predsa v balíku a všetkým ukáže ako treba správne, v správny čas investovať. A ako si bude potom na dôchodku už len užívať… A čo sa následne po vysokej investícii stalo? Prišiel razom o 35 000 eur, pričom jeho vlastná finančná hotovosť z tohto vkladu bola iba 5 000 eur.

Takže dnes je psychicky zrútený, nemá žiadne úspory a má tridsaťtisícový dlh, ktorý je otázne ako splatí. Komunikácia s údajným obchodníkom zmizla spolu s jeho investíciami. Ale poznám aj iný prípad, ktorý súvisí s investíciami do cenných papierov a mal podobne zavádzajúci charakter ako u predchádzajúcej obete podvodu.

Jeho škoda na majetku, ktorá sa dotýka aj pôžičiek z jeho rodiny, od priateľov, rodičov i z banky, presiahla v relatívne krátkom časovom období až 183 000 eur. Je to značne prešpekulovaný marketing, ktorý má v súčasnosti už možno aj desaťtisíce obetí po celom svete.

Novodobým fenoménom a samostatnou kapitolou je Syndróm FOMO (fear of missing out), ktorý hojne využívajú aj sociálne siete a marketingové spoločnosti. O čo ide a ako sa spoločnosti FOMO pracujú?

Ide v podstate o psychologicky premyslený nátlak, pri ktorom sa využíva vzbudzovanie strachu, že niečo nestihneme a premrháme šancu byť vo svetle diania. Najviac vtiahnutý do tohto marketingového fenoménu sú najmä mladí ľudia, ktorí majú doslova depresiu, že dnes nedali dostatok príspevkov do online sveta a nemajú dostatok sledovanosti.

Freepik (úprava redakcie)

Osobne by som to obrazne, s troškou humoru, prirovnal ku kráčajúcim alebo bežiacim nohám, ktoré popri sebe stresujú, ktorá z nich bude prvá. Neustále si preto menia svoje pozície, pritom si neuvedomujú, že ich riadi niekto iný a hlavným cieľom nie je byť vpredu, ale dosiahnuť niečo úplne iné.

V určitom zmysle je obeťou týchto marketingových praktík každý z nás. Niekto iba v zanedbateľnej miere, iný je už tou vystresovanou hlúpou nohou, ktorá ani nevie, kam smeruje. Spoločnostiam prakticky ide o udržanie pozornosti svojich zákazníkov, o zvyšovanie tržieb v čo najväčšej miere a snahu udržať stále vysoké nasadenie ľudí v živote.

Určite nezmeškaj
Na Slovensku si vieš cez internet kúpiť falošné výsledky Ag testov. Polícia varuje, že si narobíš obrovské problémy

V tomto rýchlom tempe, do ktorého ak sa človek dostane, má jeho chcenie stále zelenú. Jeho tempo možno prirovnať ku snahe rýchleho auta na diaľnici, ktorého irituje to, ktoré je pred ním.

V marketingu sa prejavuje typickými útokmi na potenciálneho zákazníka ako napríklad poukázaním na to, že tovar bude v zľave len do určitého blízkeho dátumu.

K dosiahnutiu tohto cieľa sa využívajú počítadlá na stránkach, koľko zákazníkov si práve produkt pozerá, aké produkty si vybrali zákazníci, ktorí si dali už tento tovar do online košíka, kedy budete mať dopravu zdarma, aby ste nákup neukončili a kúpili si ešte viac nejakých produktov a podobne. Je to vnucujúci sa hnací motor pre zákazníka, ktorý ak nie je nad vecou, bude vtiahnutý do tejto hry o jeho pozornosť a peniaze.

Môžete priblížiť nejaký konkrétny príklad FOMO marketingu?

Už som to popísal vyššie, ale uvediem konkrétny modelový príklad. Vstúpite na online stránku, kde vás zaujme nejaký tovar a stránka už ponúka zľavu naň, ale tá je limitovaná dátumom. Prípadne je ešte uvedené, že je limitovaný počet kusov na sklade.

Pocítite teda malé nákupné chvenie v žalúdku, či si to kúpite teraz alebo až niekedy neskôr. Pre istotu si ale tento zaujímavý tovar vložíte do online košíka. Potom si všimnete, že sa vám v inej lište pod fotografiou ukáže tovar, ktorý si kúpili ďalší zákazníci. Teda tí, ktorí už majú to, čo máte vy zatiaľ iba v online košíku.

Potom začnete zvažovať, či si nekúpite aj ten ďalší tovar, lebo je aktuálne tiež v zľave. Tak ho dáte do košíka a ešte si pozriete pár zaujímavých produktov a rozhodnete sa, že si to kúpite, lebo si predsa zaslúžite obdariť sa. Keď už chcete zaplatiť, ponúkne vám systém možnosť mať doručenie tovaru zdarma, ak si objednáte ešte nejaký tovar.

Tak zvážite niektorý z ponúkaných produktov a predsa len si objednáte ďalší tovar. Odôvodníte si to minimálne pre seba, že veď sa vám to zíde a potom si už nebudete nič kupovať. V skutočnosti si ste nakúpili o 70 – 80% viac, než ste pôvodne plánovali. A položte si ruku na srdce, skutočne ste potrebovali všetky tie produkty už teraz?

Manipulačné praktiky nie sú využívané len na sociálnych sieťach, ale tiež v hernom svete. Prudký nárast v posledných rokoch zaznamenali mikrotransakcie i tzv. loot boxy. Aké taktiky pri ich propagácii herné spoločnosti využívajú?

Herné spoločnosti veľmi dobre vedia akí sú ich užívatelia, čo ich motivuje, čo potrebujú a podobne. Spočiatku boli hry vyvíjané iba offline, neskôr sa veľmi uchytilo online, ktoré nesie so sebou oveľa viac rizík.

star wars battlefront 2
EA

Zaujímavosťou je, že hráči môžu so sebou navzájom komunikovať a to ešte aj z druhej časti našej planéty. Otvára to teda nové dimenzie hráčstva a súčasne aj závislostiam na hrách, ktorú si závislí obhajujú tým, že veď ide aj o socializáciu v online prostredí.

Snaha byť v popredí, snaha byť TOP a to nie už iba medzi svojim kamarátmi, ale v celej krajine, na celom kontinente alebo na celom svete, to je už iná výzva! A tieto výzvy sú zaujímavým marketingovým ťahom, ktorý sa postupne obohatil aj o súťaže o vysoké finančné prémie.

Každá závislosť potrebuje niečo, čím ju pre okolie alebo aspoň pre seba závislý obháji. Aj keď subjektívne, ale aspoň nejako. Takže taktikami sú v tejto oblasti možnosti komunikácie s inými hráčmi a prestíž v čoraz širšom prostredí.

Hráči si dosahovaním vyšších stupňov v hrách doslova kompenzujú aj sexuálny pud tým, že dosahujú hranice svojich možností. Loot boxy sú pre nich niečo ako urýchľovač vyvrcholenia. Čím je do hry zapojených viac aktívnych a dobrých hráčov, alebo aspoň jeden veľký rival, tým sú pre neho loot boxy žiaducejšie.

Resetera

Propagácia hier, odomknutie hier do určitého stupňa online, množstvo hráčov a možnosti komunikácie počas hier, to všetko sú veľmi aktívne a funkčné marketingové ťahy.

Loot boxy v hrách podľa viacerých názorov hraničia s hazardom, vybrané európske krajiny ich napríklad v legislatíve celkom zakázali. Ako ich vnímate vy? Ide skutočne o formu hazardu alebo je ich prítomnosť v hrách v norme?

Áno, postrehol som tento fakt, že už aj legislatíva sa v tejto oblasti mení. Osobne súhlasím s tým, že už ide skutočne o hazard, lebo hovoríme prakticky o závislosti. A závislosť začína tam, kedy už nevieme prestať.

Takže nemáme to pod kontrolou my, ale práve nás má pod kontrolou samotná závislosť. Ak teda nevieme na dlhšiu dobu prestať bez zjavných vedľajších psychických prejavov, sme závislí. A v tomto platí, že tak ako nie je možné povedať, že je trocha tehotná žena, nie je ani reálny trocha závislý človek.

Podstatné v tejto oblasti je len to, aký dopad má závislosť na jeho zdravie, na zdravie jeho najbližších, na jeho spoločenský život a aký dopad má aj na jeho finančné výdavky v pomere k vlastným príjmom.

Nie sú ojedinelé ani prípady, v ktorých deti a maloletí za loot boxy či mikrotransakcie utratili tisícky eur. S podobným prípadom dokonca máte aj osobnú skúsenosť. Aká situácia nastala a ako sa riešila?

Išlo o prípad osemročného chlapca, ktorý sa do online hry pustil natoľko, že si neuvedomil riziká, ktoré sú spojené s hraním takýchto hier. Rodičia si dobre nenaštudovali informácie o všetkých úskaliach tejto hry a postačovalo im len potvrdenie syna, že aj jeho spolužiaci to hrajú.

YouTube/snímka obrazovky

Chlapec už vlastnou zručnosťou nevedel prejsť nejaký level a dostal sa v triede medzi šedý priemer a jeho rival výrazne pred neho. Preto požiadal mamu, či by mu kúpila nejaký doplnok hry, ktorý stojí iba niečo okolo 10 eur. Matka pri tak relatívne zanedbateľnej sume súhlasila a kúpila mu to.

Neskôr ju telefonicky kontaktovali z banky či umožnila takúto transakciu, čo aj potvrdila. Ale popri tom sa jej spýtali aj na povolenie umožniť aj do budúcna platby za takéto transakcie, čomu zrejme dostatočne v tom okamihu neporozumela. Človek vyťažený pracovnými povinnosťami reaguje totiž inak a menej pozornejšie.

Problém nastal zakrátko potom, keď sa otec snažil zaplatiť kartou v obchode a kartu odmietlo z dôvodu nedostatočného zostatku na účte. Išiel teda ihneď do banky s cieľom nahlásiť hackerský útok na ich bankový účet.

V banke urobil najprv väčší rozruch a následne sa problém vyjasnil. To množstvo odídených finančných transakcií, na neznámy zahraničný účet, v nižších sumách vždy okolo 10 a menej eur, nebol hackerský útok.

Tým „hackerským útočníkom“ bol v skutočnosti ich syn, ktorý mysliac si, že ide len o herné bezplatné nakupovanie, doslova vybielil účet svojim rodičom. Celková suma presiahla 2 000 eur, takže bola to dosť drahá hra a draho zaplatený úspech medzi spolužiakmi.

Epic Games

Na jednej strane urobili rodičia chybu v nepozornosti, ale dá sa ich aj pochváliť, lebo sa to zaobišlo bez bitky a zbytočného kriku. Uvedomili si, že to neurobil zámerne, ale iba z nevedomosti. Chlapec však dostal zákaz hrania a rodičia museli začať znova šetriť.

Jeho otec ma následne požiadal, aby som o tomto prípade napísal alebo to dal niekde do médií, aby sa to nestalo aj iným rodičom. Oprávnene bol však nahnevaný, že takáto hra je prístupná aj deťom. Už preto, že je v nej nastavená pomyselná finančná marketingová sieť.

Je v prípade podobných „nechcených“ nákupov v hrách chyba na strane rodičov alebo naopak herných spoločností, ktoré svoj obsah miera aj na najzraniteľnejšie skupiny?

Základ je v rodine, nie  u predajcov. Ak nie je dopyt, nie je ani ponuka. Ale ak máme hovoriť o chybách alebo o zodpovednosti, každá zo zainteresovaných strán si nesie svoj podiel viny. Vrátane samotných detí, ale určite sú na prvom mieste v zodpovednosti rodičia.

Nie je tajomstvom, že herné spoločnosti sa snažia používateľov vo svojich tituloch udržať čo najdlhšie. Prečo?

V podstate ide o ich strach, aby im neprebral klientov niekto z konkurencie. Hráči sa udržujú pri hre dovtedy, pokým vývojári neprinesú úplne nový produkt, ktorým následne ten pôvodný úplne nahradia alebo ho vynovia natoľko, že pozornosť hráčov je opäť na vrchole.

Nič nie je zadarmo, preto mikrotransakcie a loot boxy sú v podstate len niečo ako záchranné padáky a ich výnosy slúžia aj na zaplatenie vývojárov. Boj o pozornosť je v spoločnosti od nepamäti a inak tomu nie je ani v online svete.

Vedeli by ste priblížiť, akými formami sa vývojári snažia hráčov v hrách umelo udržať?

Niečo som už uviedol vyššie, ale jednou z možností môže byť vytvorenie nejakého nového levelu, ktorý nazvú tajným, dajú mu nejaké magické vlastnosti, príbeh a loot boxy, kým z neho nevytvoria zasa niečo nové. Ak nie sú dostatočne flexibilní a kreatívni, hráči to uzavrú komentármi, ktorými hru často definitívne odpíšu aj pre ďalších potenciálnych hráčov a prechádzajú na niečo iné.

Pravdou tiež je, že s rokmi pribúda aj náročnosť samotných hráčov na celkový obsah, formu i grafiku hier, ktoré sú im ponúkané. Takže ani vývojári to nemajú v živote také jednoduché.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú