Archeológovia z Trnavskej univerzity zaznamenali mimoriadny objav. Pri záchrannom výskume v bratislavských Rusovciach odhalili ďalší približne 2000 rokov starý rímsky akvadukt.

Ide už o druhú takúto stavbu nájdenú na tom istom mieste a zároveň len o druhý rímsky akvadukt objavený na území Slovenska.

Objav má preto výnimočný význam pre poznanie rímskej prítomnosti v tejto časti Podunajska. Na tému upozornil portál CT24. O výnimočnom objave pod Bratislavou informovali aj tvnoviny.sk.

Náhodný objav pri prekládke vysokého napätia

Na nový akvadukt narazili archeológovia počas prác súvisiacich s prekládkou vedenia vysokého napätia. Po privolaní odborníkov sa ukázalo, že ide o charakteristickú rímsku vodnú stavbu.

Identifikujúcim prvkom bolo koryto široké približne 32 centimetrov, čo zodpovedá jednej rímskej stope. Dno kanála bolo zakryté tegulami, teda typickými plochými hlinenými strešnými taškami s vyvýšenými okrajmi, ktoré Rimania používali na vytváranie vodotesných konštrukcií.

Katedra klasickej archeológie FF TU/

Na rozdiel od monumentálnych akvaduktov známych napríklad z Francúzska, kde Pont du Gard preklenuje riečne údolie, išlo v tomto prípade o podzemný kanál. Takéto riešenie bolo v rímskej ríši bežné. Voda tiekla zakopaným a prekrytým korytom, aby sa minimalizovalo jej znečistenie a odparovanie. Hĺbka bratislavského akvaduktu dosahuje necelý jeden meter.

Datovanie do 2. storočia

Datovanie stavby umožňujú práve použité teguly. Na niektorých sa totiž zachovali značky výrobných dielní. V prípade akvaduktu objaveného minulý rok sa našla tehla s razbou „C VAL CONST KAR“, ktorá patrila súkromnej tehelni Gaia Valeria Constansa z rímskeho Carnunta.

Táto dielňa bola aktívna v 2. storočí nášho letopočtu. Archeológ Erik Hrnčiarik predpokladá, že akvadukt fungoval až do konca 2. storočia, keď bol zasypaný. Práve vďaka tomu sa zachoval až do dnešných dní.

Na výskume sa podieľajú aj študenti Trnavskej univerzity, ktorí si tak môžu prakticky vyskúšať všetky fázy archeologickej práce priamo v teréne.

Kam voda smerovala?

Zatiaľ nie je úplne jasné, aký bol presný účel akvaduktu. Je isté, že privádzal vodu do rímskych objektov, no konkrétnu cieľovú stavbu sa zatiaľ nepodarilo identifikovať.

Podľa sklonu konštrukcie to vyzerá, že voda prúdila z neďalekého Dunaja. V blízkosti sa totiž našli aj studne na pitnú vodu z rovnakého obdobia, čo naznačuje, že akvadukt pravdepodobne privádzal úžitkovú vodu.

Archeológovia predpokladajú, že mohla zásobovať rímske kúpele alebo verejné toalety. Výskum bude pokračovať aj počas leta, pričom plánujú sondáže na mieste, kde sa dnes nachádzajú moderné toalety. Práve tam akvadukt smeruje.

Odpoveď môžu priniesť baktérie

Zaujímavé odpovede môže priniesť analýza usadenín z oboch akvaduktov. Vedci skúmajú bakteriálne zloženie sedimentov, ktoré by mohlo napovedať, či voda bola pitná alebo slúžila na hygienické a technické účely.

Výsledky analýz by mohli objasniť funkciu celej stavby a lepšie priblížiť každodenný život rímskeho obyvateľstva v tejto oblasti.

Rímske dedičstvo pod Bratislavou

Rusovce sú už dlhšie známe ako lokalita s významnou rímskou minulosťou. Objav druhého akvaduktu však potvrdzuje, že infraštruktúra bola rozsiahlejšia, než sa doteraz predpokladalo.

Archeologický výskum tak opäť ukazuje, že pod moderným mestom sa skrývajú vrstvy histórie, ktoré dokážu meniť pohľad na minulosť regiónu. A ako hovoria samotní výskumníci, v archeológii často hľadáte jednu odpoveď, no namiesto nej objavíte množstvo nových otázok.

Dvojica akvaduktov na relatívne malom území naznačuje, že rímska infraštruktúra pri dnešnej Bratislave bola technicky vyspelá a komplexnejšia, než sa doteraz predpokladalo. Odborníci nevylučujú, že pod povrchom sa môžu nachádzať ďalšie stavebné prvky, ktoré čakajú na objavenie. Rusovce, kedysi súčasť rímskeho pohraničného systému pri Dunaji, tak môžu ešte výrazne prehĺbiť poznanie o rímskej prítomnosti na území Slovenska.

Čítajte viac z kategórie: Novinky