Automobilky sa uberajú smerom k elektromobilom a na trh prinášajú čoraz viac elektrifikovaných vozidiel, ktoré majú postupom času nahradiť spaľovacie agregáty. Mnohé z nich si dali za cieľ skoncovať s vývojom a výrobou spaľovákov už do niekoľkých rokov a postupne prejsť na elektromobilitu. Dostupné je však aj ďalšie riešenie, ktorému na Slovensku dáva prednosť aj Ministerstvo hospodárstva.

Vodík má byť budúcnosťou aj na Slovensku

Bol to práve Richard Sulík, ktorý avizoval vybudovanie prvých 2 tankovacích staníc na vodík, ktoré vyrastú na východnom a západnom Slovensku. Na náš trh prišlo už aj prvé vodíkové auto Toyota Mirai, ktorá bola oficiálne odhalená pri príležitosti oznámenia príchodu vodíkových staníc.

Vodíkový pohon áut je však stále riešením, ktorému mnoho motoristov a dokonca aj odborníkov neverí tak, ako elektromobilite. Napriek tomu predstavuje práve tento druh pohonu v osobnej doprave budúcnosť, no zatiaľ ale naráža na niekoľko zásadných nedostatkov a problémov. Tým prvý je chýbajúca infraštruktúra čerpacích staníc na vodík.

Sulík vidí vo vodíku technológiu budúcnosti

Hoci minister hospodárstva Richard Sulík už prisľúbil vybudovanie prvých 2 staníc v Bratislave a Košiciach, ich dokončenia a využitia pre motoristov sa tak skoro nedočkáme, aj keď by mali byť hotové už tento rok.

Okrem tejto dvojice staníc sa ale objavili informácie aj o ďalších 8 čerpačkách na vodík, avšak ich budúcnosť je nateraz príliš neistá. Infraštruktúra je tak podľa Sulíka stále kritickým problémom.

„Problém je s tou infraštruktúrou. Napríklad na Slovensku nie je ani jedna pumpa ešte, čiže najprv musia byť pumpy, musí sa ten vodík vyrábať, musí sa prepravovať, musí sa skladovať a je tam kopec nedoriešených otázok,“ vyjadril sa Richard Sulík pre redakciu FonTech.sk a dodal: „Toto je skutočne technológia budúcnosti.“

Minister hospodárstva, ktorý sa vozí v novej Toyote Mirai, tak aj naďalej vyjadruje veľkú podporu vodíkovému pohonu v autách a že to jeho ministerstvo myslí s touto technológiou skutočne vážne potvrdil už niekoľkokrát. Z plánu obnovy pre elektromobilitu vo výške 51 miliónov pôjde práve časť aj na vybudovanie 3 vodíkových staníc.

Prvé dve stanice budú v Bratislave a metropole východu vybudované s pomocou eurofondov pre inovácie. Cena prvých dvoch vodíkových staníc na Slovensku by sa mala potom pohybovať podľa vyjadrení Petra Blaškoviča, generálneho riaditeľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, zhruba od 500 000 € až do 2 000 000 €.

Dve stanice budú na skúšku, o ďalších sa rozhodne neskôr

Budovať však viac ako 2 vodíkové stanice nedáva momentálne podľa Richarda Sulíka veľký význam a zmysel, nakoľko je táto technológia pohonu slovenským motoristom pomerne neznáma a nemajú s ňou žiadne skúsenosti. Aj z toho dôvodu chce ministerstvo najprv realizovať výstavbu prvej dvojice staníc a až následne sa bude rozhodovať o dostavbe ďalších čerpačiek.

„Ja si nemyslím, že to má zmysel takto presne plánovať na „x“ rokov dopredu. Zmysel má postaviť 2, potom sa venovať chvíľku podpore áut, tak ako sme podporili elektroautá, aby sme mohli aj vodíkové podporiť. Uvidíme, koľko ľudí si to kúpi, uvidíme, aká bude vlastne spotreba,“ vyjadril sa Richard Sulík pre redakciu FonTech.sk.

Kľúčovou a stále nezodpovedanou otázkou je aj samotná výroba vodíka, ktorú musí Slovensko vyriešiť. Momentálne nemá kto u nás vodík pre automobily vyrábať, no minister hospodárstva verí, že by mohla v Bohuniciach vyrásť výroba, ktorá by poňala väčší elektrolyzér o výkone desiatok MW.

O výstavbu by sa mala postarať štátna firma Javys. Presnejšie informácie k tomuto projektu nám však Sulík neprezradil, potvrdil však, že tento projekt by mohol byť realizovaný aj s pomocou IPCEI projektov Európskej únie. „Musíme na tom pomakať, no budeme sa snažiť,“ dodal Sulík.

Záleží aj na druhu vodíka. „Sivý“ nič nevyrieši

Dôležitou je aj otázka spôsobu výroby samotného vodíka, ktorý môže byť produkovaný niekoľkými spôsobmi. Momentálne sa najviac vodíka vyrába zo zemného plynu, no takto vyrobený vodík by bol pre ekologickejšie smerovanie Slovenska kontraproduktívny.

„Momentálne vodík, ktorý sa vyrába, sa vyrába zo zemného plynu, to sme nič nevyriešili,“ dodal Sulík pre našu redakciu.

V skutočnosti pochádza podľa Národnej vodíkovej asociácie Slovenska až 96 % všetkého vodíka vyrábanom v globálnom meradle z výroby pomocou fosílnych palív, najčastejšie sa vyrába metódou parného reformingu zemného plynu, kedy vzniká tzv. „sivý“ vodík. Iba mizivé 4 % vodíka sa dnes vo svete vyrábajú elektrolýzou vody pri využití elektriny z obnoviteľných zdrojov.

NEPREHLIADNI
ROZHOVOR: S vodíkovým autom budeme jazdiť vo veľkom. Elektromobily ale čaká drahšie nabíjanie, vlády potrápi únik na daniach z nafty a benzínu

Aj podľa Sulíka bude dávať výroba vodíka na Slovensku zmysel vtedy, keď sa začne vyrábať „zelený“ vodík s využitím slnečnej alebo veternej energie, či tzv. „modrý“ vodík, ktorý je z jadra. Taká atómová elektráreň by potom zohrala pri výrobe „modrého“ vodíka kľúčovú úlohu.

Vplývajúcim faktorom na cenu výroby by bola cena elektriny, ktorá je rozdielna počas dňa, kedy je vyššia, a noci, kedy dochádza k poklesu odberu elektriny a aj jej ceny. Pokiaľ by sa teda vyrábal vodík s elektrinou z atómovej elektrárne v noci, potom by bola jeho produkcia podľa Sulíka finančne omnoho výhodnejšia.

Slovensko je podľa neho „atómovou veľmocou“, čo by nám výrazne uľahčilo práve výrobu „modrého“ vodíka. Podľa webu Worldometers pochádza až 54 % elektriny na Slovensku z jadrových elektrární. V tomto smere je naša krajina napred napríklad aj pred takým Nemeckom, kde boli mnohé „zánovné“ atómové elektrárne odstavené.

Vodík ukážeme aj v Dubaji

Stále však potrvá dlhý čas, pokým budú vodíkové autá na trhu na takej úrovni, na akej sa momentálne nachádzajú elektromobily. Podľa Sulíka by mohli byť vodíkové autá v takejto pozícii až o 20 rokov. Slovensko však nechce premeškať vlnu tejto technológie a už má pripravenú Národnú vodíkovú stratégiu. Nasledovať bude akčný plán.

„Národná vodíková stratégia prešla pripomienkami odbornej verejnosti, teraz riešime ich zapracovanie. Keď stratégiu príjmeme, pripravíme akčný plán, od ktorého sa budú odvíjať prvé reálne kroky, ako napríklad spomínané čerpačky.“ – informoval Richard Sulík.

Vodíkové, ale i ďalšie technológie pritom bude naša krajina prezentovať aj na výstave Expo Dubaj 2020, kde dostaneme samostatnú expozíciu s výmerou 1500 metrov štvorcových výstavnej plochy, informovala agentúra TASR. Výstava sa bude konať od 1. októbra 2021 do 31. marca 2022, pôvodne bola naplánovaná od 20. októbra 2020 do 10. apríla 2021, no kvôli pandémii bola presunutá.

Počas tejto výstavy Slovensko ukáže napríklad aj vlastný vodíkový autobus. Ten sa bude podľa slov Richarda Sulíka vyznačovať metalhydridovou nádržou, ktorá je bezpečnejšia a znižuje riziko explózie. Na jej vývoji pracujú vedci z TUKE a UPJŠ v spolupráci so SAV v Košiciach.

Sulík nezabúda ani na elektromobilitu

Popri otázke podpory vodíkových áut v budúcnosti mnohí čakajú na ďalšie kolo dotácií na nákup elektromobilov. Batériové vozidlá doteraz dostali na Slovensku len jediné kolo podpory, ktoré sa otvorilo v decembri 2019.

V tom čase bola podpora na nákup elektromobilu vo výške 8000 € a plug-in hybridu vo výške 5000 €. Otvorenie dotácií však sprevádzali viaceré problémy a nakoniec sa vyhradená suma 6 miliónov eur vyčerpala len za menej ako 4 minúty.

Ďalšie kolo dotácií však tento rok nepríde. Sulík potvrdil, že je to otázka budúceho roka a motoristi, ktorí aktuálne ďalej čakajú na podporu pri kúpe batériového vozidla, si počkajú až do roku 2022. Práve vtedy by mala byť vypísaná výzva na dotácie, ktoré by mali byť financované z eurofondov nového programového obdobia 2021 – 2027.

Budúcoročná podpora navyše prinesie nižšiu výšku dotácií, ktorých má byť ale viac, aby sa zaistilo, že sa nebude opakovať scenár z decembra 2019. „Chceme to spraviť nárokovateľné. To znamená, že potrebujeme dostatočne veľký balík peňazí a dostatočne malú podporu na jedno auto, aby dopyt, ktorý na základe tohto parametra vznikne, sme dokázali uspokojiť celý,“ povedal Sulík.

Na článku spolupracoval Dávid Igaz.

V článku boli použité materiály SITA/TASR a obsahuje exkluzívne informácie redakcie FonTech.sk