Dekarbonizácia leteckej dopravy patrí medzi najväčšie technologické výzvy súčasnosti. Kým automobilová doprava čoraz viac prechádza na elektrifikáciu, lietadlá zostávajú takmer úplne odkázané na fosílne palivá.

Vedci z austrálskej RMIT University teraz prichádzajú s prelomovým riešením, ktoré by mohlo zásadne zmeniť spôsob výroby udržateľného leteckého paliva. Podľa portálu Interesting Engineering vyvinuli technológiu, ktorá dokáže premeniť uhlíkové emisie na stavebné bloky na výrobu leteckého paliva v jedinom kroku.

Emisie ako surovina budúcnosti

Nový prístup nerieši len samotnú premenu oxidu uhličitého na palivo, ale výrazne zjednodušuje celý proces. Tradičné technológie na zachytávanie uhlíka a jeho následnú chemickú konverziu sú energeticky náročné a pozostávajú z viacerých samostatných krokov.

Tím vedený profesorom Tianyim Maom z RMIT University tieto fázy spojil do jedného integrovaného systému, čím sa podarilo znížiť energetické straty aj technickú zložitosť celého riešenia.

Technológia síce nevyrába letecké palivo priamo, no dokáže zachytávať priemyselné výfukové plyny a premieňať ich na základné chemické zlúčeniny, ktoré sa následne dajú syntetizovať na udržateľné letecké palivo.

Rovnaké stavebné bloky je možné využiť aj pri výrobe iných produktov, ktoré dnes závisia od fosílnych surovín. To z tejto metódy robí potenciálne univerzálny nástroj pre širšiu dekarbonizáciu priemyslu.

Jednou z hlavných prekážok podobných riešení bolo doteraz to, že vyžadovali vysoko čistený oxid uhličitý, čo výrazne zvyšovalo náklady a komplikovalo nasadenie v reálnych podmienkach. Riešenie od RMIT však dokáže pracovať aj s menej čistými emisiami priamo zo zdrojov, ako sú továrne či elektrárne. Podľa výskumníkov to otvára dvere na to, aby sa zariadenia inštalovali priamo pri veľkých producentoch emisií.

freepik

Na overenie praktickej využiteľnosti technológie tím vybudoval funkčný prototyp s výkonom 3 kW. Ten už prešiel testovaním v podmienkach, ktoré sa približujú reálnemu priemyselnému prostrediu. Vedci teraz plánujú postaviť výkonnejší 20 kW systém v spolupráci s priemyselnými partnermi a neskôr aj 100 kW demonštrátor, ktorý by mal potvrdiť pripravenosť technológie na komerčné nasadenie.

Ak pôjde vývoj podľa plánu, autori projektu veria, že do 6 rokov by sa mohli dostať na úroveň komerčnej prevádzky. Zároveň už pracujú na založení novej spoločnosti, ktorá by technológiu uviedla na trh.

Profesor Ma však zdôrazňuje, že nejde o zázračné riešenie klimatickej krízy, ale o praktický nástroj, ktorý môže pomôcť vládam a priemyslu znižovať emisie a zároveň využívať existujúcu infraštruktúru počas prechodu na čistejšie zdroje energie.

Nový objav tak ukazuje, že uhlíkové emisie nemusia byť len problémom, ale môžu sa stať aj cennou surovinou. Ak sa technológii podarí presadiť v praxi, mohla by výrazne urýchliť vývoj udržateľného letectva, ktoré dnes patrí medzi posledné veľké bašty fosílnych palív.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia