Čína sa po spustení gigantickej mestskej „powerbanky“ určenej pre státisíce ľudí, ktorá v sebe navyše nemá ani štipku lítia, môže pochváliť ďalšou revolučnou novinkou.

Tou je prvý chladiaci systém svojho druhu, ktorý elektrárni Yanghuopan v meste Yulin umožní ušetriť 24 500 ton uhlia a znížiť tak svoje emisie o 54 100 ton CO2 ročne. Na tému upozornil portál InterestingEngineering.

Nový chladiaci systém

Yanghuopan sa stala vôbec prvou elektrárňou na svete so systémom „prirodzeného priameho chladenia“ (NDC – natural direct cooling), ktorá bola pripojená k rozvodnej sieti.

Podľa portálu CGTN, čínske médiá túto technológiu opísali ako „revolúciu v priemyselnom chladení vzduchom.“ Systém totiž využíva na chladenie prirodzené prúdenie vzduchu, pričom v porovnaní s konvenčnými systémami nevyužíva žiadne ventilátory, či iné aktívne prvky spotrebúvajúce elektrickú energiu.

Systém tak jednak šetrí elektrickou energiou a teda i nákladmi, ale tiež znižuje hluk. Nový systém taktiež na rozdiel od rôznych ďalších systémov nepriameho chladenia nepotrebuje ani žiadne vodné čerpadlá, či pumpy.

O výstavbu nového systému sa postarala spoločnosť PowerChina Northwest špecializujúca sa na výstavbu infraštruktúry vrátane ciest, diaľnic, mostov a pod.

Podľa vyjadrení zmieňovanej spoločnosti „systém NDC kombinuje výhody vzduchového a nepriameho chladenia.“ Žiaľ, podrobnosti o fungovaní tohto projektu zatiaľ nie sú k dispozícii. Isté však je, že NDC využíva na chladenie „prirodzené prúdenie vzduchu v elektrárni na odvádzanie tepla do vzduchového kondenzátora – tepelného výmenníka.“

Zavedenie systému do prevádzky má podľa dostupných informácií znížiť emisie uhlíka Yanghuopan o 54 100 ton ročne. Spoločnosť tiež uvádza, nevypúšťa takmer žiadne sadze, oxid siričitý alebo oxid dusíka.

Čo sa týka samotnej uholnej elektrárne, tá má ročnú kapacitu 660 GWh a pomáha riešiť energetickú krízu, respektíve stabilizovať elektrickú sieť počas špičky v strednej oblasti Číny. Napriek zavedeniu nového systému, ktorý pomôže znížiť emisie skleníkových plynov, však faktom zostáva, že Čína zavádza výstavbu uhoľných elektrární rýchlejšie, ako zvyšok sveta.

Uhlie vs. obnoviteľné zdroje

Dôkazom je aj fakt, že za minulý rok Čína zvýšila emisie skleníkových plynov súvisiacich s energetickým sektorom o takmer 6 %, čo je najviac za posledných 10 rokov. Všetko navyše nasvedčuje tomu, že Čína so spaľovaním uhlia nemieni skončiť a zrejme bude od uhlia závislá ešte niekoľko desaťročí.

Darí sa však aj obnoviteľným zdrojom. V Číne dokonca medzi rokmi 2011 až 2018 klesla cena fotovoltaických systémov až o 63 %. Pochopiteľne, zároveň s poklesom cien narástlo využitie solárnej energie až natoľko, že tretina solárnej energie na Zemi je generovaná práve v Číne.

Táto dominancia vo svete obnoviteľných zdrojov energií ešte vzrastie. V púšti Gobi totiž Čína vybuduje najväčšiu kapacitu solárnej a veternej energie, ktorá dosiahne závratných 450 GW.

Celá výstavba je v súlade so záväzkami prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý chce zvýšiť celkovú kombinovanú kapacitu zo solárnych a veterných zdrojov na 1200 GW. Tento ambiciózny cieľ by mal byť pritom splnený do konca tohto desaťročia.