Volkswagen ID.4 predstavuje pre nemeckú automobilku jeden z najdôležitejších modelov súčasnosti. Nie iba preto, že je elektrický, ale najmä preto, že je priestranný, rodinný a v neposlednom rade plnohodnotný elektromobil, ktorý už hravo konkuruje spaľovákom.

O elektrickom ID.4 sa toho v kruhoch automobilových nadšencov hovorí všeličo. Aby som to teda uviedol na pravú mieru, ID.4 mnohí nazývajú ako „prerastenú ID.3“ alebo „menšieho bratranca Škody Enyaq“. Technicky totiž všetky tieto vozidlá zdieľajú rovnakú platformu, teda aj rovnaké batérie, rovnaké elektromotory a rovnakú, alebo veľmi podobnú technologickú výbavu.

Keďže sú si tieto tri elektromobily tak veľmi podobné, pre laika môže byť veľmi ťažké si medzi touto trojicou vybrať svojho favorita. Model ID.3 v podstate môžeme „dať bokom“, technicky a technologicky síce zapadá medzi Enyaq a ID.4, no veľkostne sa jedná o hatchback a nie SUV. Ak ale hľadáš niečo rodinnejšie, tvoje rozhodovanie môže padnúť práve medzi Škodu Enyaq a Volkswagen ID.4. Aj keď sú obe autá veľmi podobné, sú to práve detaily, ktoré ich odlišujú.

V recenzii sa dozvieš:

• Akú technickú výbavu ponúkala testovaná ID.4
• Aké spotreby som dosiahol jazdou po diaľnici, v meste a na okreskách
• Aká je nabíjacia krivka a prečo ID.4 nedosiahlo maximálny nabíjací výkon
• V čom sa najviac líši ID.4 od koncernovej dvojičky Škody Enyaq
• Akú technologickú výbavu ponúka ID.4
• Čo ma po technickej stránke sklamalo najviac

Na úvod znovu priblížim technické detaily testovaného modelu. VW ID.4 som testoval vo verzii 1ST Max Pro Performance, čo znamená, že auto bolo vybavené jedným elektromotorom s pohonom zadnej nápravy s výkonom 150 kW (204 koní). Krútiaci moment dosahuje hodnotu 310 Nm, vďaka čomu ID.4 papierovo zrýchli z 0 na 100 km/h za 8,5 sekundy. Maximálna rýchlosť je rovnako ako pri koncernových súrodencoch obmedzená na 160 km/h.

Ako som spomínal v úvode, ID.4 budem veľmi výrazne porovnávať so Škodou Enyaq, nakoľko obe vozidlá cielia na rovnakú skupinu zákazníkov. ID.4 je o pár centimetrov kratšie a o dva centimetre nižšie a užšie, než koncernová dvojička.

Opticky však ID.4 pôsobí proti Enyaqu menšie, než v skutočnosti je, no vnútorný priestor je v oboch prípadoch veľmi podobný. V tomto prípade tak záleží čisto na vkuse zákazníka, či sa mu viac páčia ostrejšie tvary karosérie Enyaqa, alebo oblejšie krivky ID.4.

Veľmi podobná je aj hmotnosť oboch vozidiel, ID.4 s váhou 2 124 kg je len o pár desiatok kíl ľahší než Enyaq, no tento rozdiel sa v zásade na spotrebe nijako neprejavuje. Elektrické SUV od Volkswagenu svojimi spotrebami takisto potvrdilo, že je plnohodnotným elektromobilom aj na diaľkové cestovanie.

Pri plnohodnotnom diaľničnom tempe (130 km/h) sa spotreba pohybovala na úrovni 24,6 kWh/100 km. Keď som však na diaľnici zvolil „elektromobilistické“ a hlavne maximálne efektívne tempo a nešiel som rýchlejšie ako 110-115 km/h, moja spotreba sa zastavila na úrovni 19,8 kWh/100 km.

Svižná jazda na okreskách priemerne brala z baterky 23,7 kWh/100 km, no pri pokojnej jazde s ľahkou nohou na plyne som sa aj na okreskách dokázal dostať na úroveň pod 16 kWh/100 km. V meste sa spotreba taktiež rôznila a veľa záležalo od štýlu jazdy, v priemere však môžeš rátať so spotrebou od 14 do 18 kWh/100 km.

Počas celého testovacieho týždňa som s autom najazduk cez 900 km, z čoho väčšinu tvorili diaľnice, a teda som auto skutočne využíval na dlhšie trasy. Priemerná spotreba 21,5 kWh/100 km je toho dôkazom, no aj v takomto prípade som s verziou so 77 kWh batériou dokázal prejsť na jedno nabitie bez problémov viac ako 350 km a v batérii mi ešte ostala rezerva na nájdenie najbližšej nabíjačky.

Testovaná verzia disponovala 125 kW DC nabíjaním, no nabíjacia krivka, žiaľ, hovorí niečo iné. Auto sa začalo nabíjať iba výkonom 100 kW a ten už pri 50 % batérie klesal pod 80 kW. Auto som nabíjal na stanici GreenWay v Auparku a podľa všetkého v danom momente nebol dostupný plný nabíjací výkon stanice, inak si túto stratu výkonu vysvetliť neviem.

Ide totiž o rovnakú nabíjaciu technológiu, akú sme mali v Škode Enyaq a tá dokázala, že aj pri takmer 50 % nabití batérie si stále drží nabíjací výkon nad 100 kW. V zásade ale platí, že ID.4 nabiješ z 5 % na 80 % už do 40 minút. Palubná AC nabíjačka má výkon 11 kW a plné nabitie auta skrz domáci wallbox trvá 7,5 hodiny.

Až doposiaľ teda pôsobí ID.4 a Enyaq takmer na vlas rovnako, no obrovské rozdiely nájdeme v interiéri a celkovo v dizajnovom podpise oboch áut. Volkswagen už pri menšom ID.3 zadefinoval, akým smerom sa budú elektromobily z rodiny ID uberať.

V prípade väčšej „štvorky“ to nie je inak a auto na mňa pôsobí, akoby sa jednalo o nejaký futuristický koncept, než o produkčnú verziu elektromobilu. Veľmi minimalistický a „vzdušný“ interiér – to sú synonymá, akými sa ID.4 oproti Enyaqu líši snáď najviac.

Jeden malý displej pred vodičom, ktorý zobrazuje iba základné informácie, obrovský head-up displej s rozšírenou realitou a 12″ obrazovka infotainmenu, ktorá vytŕča z prístrojovej dosky sú dominantnými prvkami, pričom fyzické tlačidlá v interiéri ID.4 takmer nenájdeš.

Volič režimu jazdy sa nachádza pri displeji za volantom a z môjho pohľadu ide o trochu nepraktické riešenie, no zvyknúť sa na to dá. Displej pre vodiča je pripevnený k ramenu volantu, takže pri jeho nastavovaní sa pohybuje aj samotný displej a tebe sa tak nestane, že by si si naň zakryl výhľad.

Vďaka tomu, že volič režimov sa nenachádza niekde na stredovom tuneli, môže byť tento tunel položený naozaj nízko, čo ešte viac opticky zväčšuje celý priestor. Aj toto riešenie však prináša jeden nedostatok.

V ID.4 chýba klasická stredová lakťová opierka a aj v tomto prípade sa tak museli dizajnéri uchýliť k nepekným „autobusárskym“ opierkam pripevneným na každom sedadle zvlášť. Rozhodne to je netradičné riešenie, ktoré v podstate aj celkom dobre zapadá do dizajnového podpisu celého auta, no technicky to pôsobí veľmi lacno.

Enyaq je v tomto smere viac „klasický“, a teda sa omnoho viac podobá na súčasné automobily. Zároveň pôsobí luxusnejším dojnom, no verím, že interiérový dizajn ID.4 je nadčasový a bude vyzerať moderne aj v ďalšom desaťročí.

Obrovskú výhradu však mám k svižnosti infotainmentu. V tomto prípade si nebudem dávať servítku pred ústa a otvorene poviem, že multimediálny systém v ID.4 ma sklamal na plnej čiare. Zhruba celú jednu minútu po naštartovaní vozidla trvalo systému, pokiaľ sa úplne rozbehol. Načítavanie jednotlivých položiek v menu trvalo niekedy aj dve sekundy, čo mi príde v aute, ktoré chce byť moderné, futuristické a technologicky vyspelé, neprípustné.

V koncernovej dvojičke Škoda Enyaq som žiadne podobné záseky a spomalenie systému nepostrehol, no verím, že v prípade Volkswagenu to dokážu vyriešiť pomocou softvérovej OTA aktualizácie. Z asistenčných systémov som mal možnosť otestovať prediktívny tempomat ACC, ktorý v kombinácii s asistentom navádzania na stred jazdného pruhu fungoval podľa očakávaní a bez najmenších problémov. V zásade, všetky asistenčné systémy sú v prípade oboch elektrických SUV z koncernu Volkswagen úplne totožné a fungujú rovnako dobre pri jednom, aj pri druhom aute.

Konektivita v podobe bezdrôtového Android Auto a Apple CarPlay je už v takomto prípade samozrejmosťou, rovnako ako je samozrejmosťou aj bezdrôtové nabíjanie smartfónu.

Pozornosť si zaslúžia aj špičkové LED Matrix svetlá s výkonom 750 lumenov. Okrem toho, že v noci svietia fantasticky, majú aj veľmi peknú grafiku denného svietenia. To isté platí aj o zadných LED svetlometoch, kde si dokonca môžeš cez infotainment vybrať jednu z dvoch uvítacích animácií pri odomknutí vozidla.

Zhrnutie

Aký je teda záver? Ktoré auto je lepšie? Škoda Enyaq alebo Volkswagen ID.4? Pravdou je, že po technickej stránke sú obe autá takmer na vlas identické, dokonca aj jazdnými vlastnosťami sú si extrémne podobné. Podľa čoho by si mal teda medzi nimi zákazník vybrať?

Rozhodovať bude zrejme len vkus a teda to, či sa ti viac páči „klasickejší“ Enyaq, alebo futuristickejšie ID.4. Enyaq môžeš v úplnom základe kúpiť už od 34 590 €, VW ID.4 začína na 36 450 €, cenový rozdiel menej ako 2000 € už pri tak drahom aute nehrá veľkú rolu.

Testovaný ID.4 bol samozrejme v tej najvyššej konfigurácii s množstvom príplatkovej výbavy a jeho cena sa vyšplhala až na 58 020 €. V plnej konfigurácii sa na takýchto hodnotách pohybujú aj cenovky Škody Enyaq, čiže znovu sa zopakujem, hlavnú úlohu pri výbere medzi jedným, či druhým elektromobilom z koncernu Volkswagen, budú s najväčšou pravdepodobnosťou zohrávať sympatie k značke a dizajnový podpis oboch modelov.