Recenzia | Až nečakane zábavná a brutálna hrateľnosť. Maneater nás šokoval

Žraloky vo svete nemajú práve najlepšiu povesť. Negatívnu reputáciu začal budovať Steven Spielberg s legendárnym filmom Čeľuste a odvtedy to s morskými dravcami ide akosi dole vodou. Situácii veľmi nepomáhajú ani každoročné správy o žraločích útokoch na nič netušiacich dovolenkárov, zamyslel sa však niekto nad tým, že byť žralokom v dnešnej dobe vôbec nemusí byť jednoduché?

Ťažký život dravcov

Pozrite sa napríklad na nevinné mláďatko v novej hre Maneater od vývojárov zo štúdia Tripwire Interactive. Malý žralok pokojne odpočíval v bruchu svojej mamy. Potravy mal dostatok, matka sa o prídel živín starala požieraním ustráchaných plavcov, nebála sa však vyskočiť na breh či potopiť celú rybársku loď. Junior si žil bezstarostným nenarodeným životom, až kým ho z brucha v úvode hry nevyrezal sadistický rybár Scaly Pete so svojim ustráchaným synom.

Zabitie malého žraloka pre bezcitného lovca nepredstavovalo žiadnu výzvu, mladého predátora si preto poznačil nožom a pustil ho späť do nehostinného oceána. Zúbky však stihol vystrčiť aj novonarodený dravec, ktorý Petovi zanechal spomienku v podobe odhryznutej ruky. Dvojica si teda medzi sebou vybudovala nenávistné puto a práve tu sa začína krvavá cesta za pomstou osirelého žraloka, ktorý musí prežiť v nehostinnom oceáne a čeliť nástrahám prírody.

Už od prvých minút hry je jasné, že Maneater sa vôbec neberie vážne a je poctou béčkovým akčným filmom, ktoré miestami nápadne pripomína. Akokoľvek srdcervúco úvodná zápletka vyznieva, tvorcovia neustále brnkajú na humornú hráčsku strunu a celou hrou nenápadne apelujú na to, aby hráči jednoducho vypli hlavu a sústredili sa na nenáročnú podmorskú mäsiarčinu.

Najlepším dôkazom je sprievodný hlas známeho komika Chrisa Parnella (Rick and Morty), ktorý komentuje situácie na obrazovke a dodáva im jedinečný šmrnc. Maneater vďaka nemu získava originálny dokumentárny nádych, v ktorom sa dozviete množstvo zaujímavých informácií o správaní žralokov a podmorskom svete ako takom.

Suchý komentár Chrisa Parnella hre dáva dokumentárny šmrnc s dávkou čierneho humoru

Bonusom je, keď hlavný zvierací hrdina požiera rekreantov na nafukovačke a Parnell so stoickým kľudom hovorí o potravinovom reťazci v prírode. Podobných situácií je naprieč hrou niekoľko, čierny humor nie je novinke cudzí a vynikajúco dotvára jej atmosféru.

Zobraziť celú galériu (10)

Redakcia

Need for Meat

Malý žralok to v oceáne nemá ľahké a nemôže si vyskočiť len tak na hocikoho. Hlavnou témou hry je predovšetkým evolúcia, požierať sa preto bude všetko, čo sa na obrazovke pohne.

V počiatočných fázach hry sú to predovšetkým bezbranné živočíchy v podobe korytnačiek a malých rýb, s naberaním veľkosti si žraločí hrdina čoskoro trúfne aj na šťuky či aligátory, ktoré už svoju kožu nepredávajú tak lacno.

Odmenou za zožraných nepriateľov sú živiny potrebné na ďalší vývin. Rásť sa bude rýchlo a do pekelne veľkých rozmerov, keďže maličký žralok ku koncu hry meria skoro deväť metrov. K dispozícii sú štyri evolučné štádiá, v tom poslednom už žraločí hrdina vďaka úpravám orgánov a zovňajšku vyzerá ako zmutovaný sci-fi predátor, ktorý by bez problémov mohol trhať korisť v béčkových hororoch.

V prvých evolučných fázach ešte žralok vyzerá celkom reálne, neskôr už sú vylepšenia hodne úsmevné a môžete jeho telo obaliť skostnatenou zbrojou, elektrickými výbojmi či schopnosťou otráviť všetkých vo svojom okolí. Do pokročilej vývojovej fázy sa dostanete po 10 až 15 hodinách, všetko záleží od frekvencie príjmu potravy.

Z malého predátora sa čoskoro stane hrôzostrašný megadolon 

Živiny sú rozdelené do niekoľkých kategórií, postupne je vďaka nim možné vylepšovať napríklad čeľusť, plutvy, aj vnútorné orgány. To má priamy vplyv na rýchlosť pohybu pod vodou, výšku výskoku aj poškodenie nepriateľov, ktorých mimochodom môžete v čeľustiach aj efektne roztrhať.

Hra ponúka jednoduchý RPG systém rozvetvený do troch hlavných stromov, je teda len na hráčovi, či zo smrtiaceho predátora spraví rýchleho zabijaka alebo odolné monštrum schopné preraziť trup lode.

Objavuj a panuj

Herná mapa je rozdelená na sedem jedinečných regiónov, každý z nich je špecifický iným ekosystémom aj korisťou. V bažinatej oblasti môžete očakávať aligátorov, pri slnečných plážach zasa hromady turistov nachystaných na hostinu. V každej oblasti je navyše nachystaný aj obrovský predátor, ktorého možno na férovku vyzvať plnením zadaných úloh. Trúfnuť si tak môžete napríklad na gigantického žraloka, smrtiacu barakudu či odolnú bielu veľrybu.

Práve tu narážame na asi najväčší problém hry, ktorý predstavujú nezáživné hlavné i vedľajšie misie. Zožer desiatich civilistov, zabi päť aligátorov či potop loď s posádkou. Drvivú väčšinu zadaní tvoria generické úlohy a napredovanie v hre sa už po chvíli stáva veľmi jednotvárnym. Je síce pravda, že odmeny sú väčšinou hodné investovaného času, v tomto smere však tvorcovia mohli byť podstatne originálnejší.

Súboje pod vodou sú spravidla dynamické a spočiatku pôsobia nevyspytateľne, po čase však hráč rýchlo zistí, že namiesto zbesilého naháňania sa za korisťou a plánovania premyslenej taktiky stačí počkať na vhodnú situáciu, uhnúť sa v správny čas a ubrať protivníkovi masívnu časť života.

Na výber je sedem jedinečných lokalít s množstvom zberateľných bonusov

Kameru je možné uzamknúť na konkrétneho nepriateľa, čo je prakticky nevyhnutnosťou, keďže pohľad pri súbojoch občas skáče poriadne chaoticky a hráč nestíha registrovať, čo sa okolo neho vlastne deje. To platí aj pri bezhlavom požieraní civilistov a súbojoch v krvou nasiaknutej vode, kedy občas žraloka cez všetku krv a zanechanú spúšť na obrazovke vôbec nevidieť.

Maneater vo veľkom spolieha nielen na požieranie všetkého živého, ale tiež na objavovanie prostredia, v ktorom je možné nájsť množstvo zberateľných predmetov poskytujúcich evolučné bonusy.

Potopené debny s výživou vedia citeľne zrýchliť vývoj, zatiaľ čo tzv. landmarky odomykajú sety s cennými špeciálnymi schopnosťami. Pre odomknutie celého setu je potrebné vyzbierať ich všetky v danom regióne, čo môže byť po čase celkom otravné, keďže celkovo ich je v hre viac než 60.

Prečítaj si tiež
Najočakávanejšia hra roka aj návrat legendy. Toto sú najdôležitejšie hry, ktoré vychádzajú v júni

Bonusy nie je možné vyzbierať okamžite, mnohé z nich sú dostupné až po získaní určitej úrovne či potrebného zdokonalenia, do oblastí je preto potrebné postupne sa vracať. K dispozícii je našťastie aj možnosť rýchleho cestovania, ktorú odomknete po objavení kľúčových bodov na mape.

K najzábavnejším stránkam hry bezpochyby patrí požieranie bezbranných civilistov, ktorých možno prekvapiť nielen vo vode, ale tiež na súši. Krvavé jatky pri piesočných plážach majú jedinečné čaro a je až zarážajúce, že s nápadom zahrať si za krvilačného brutálneho žraloka sa v hernom svete stretávame až tak neskoro.

Súboje s bossmi sú zábavné, treba si však chvíľu zvykať na ovládanie

Nemilosrdné požieranie dovolenkárov však neprichádza bez odozvy a na pomoc sú po čase privolaní lovci žralokov. Ich počet a sila záleží na spúšti, ktorú za sebou hráč zanechá, „wanted“ systém je podobný tomu z GTA. Čím drzejší hráč je, tým väčšiemu počtu nepriateľských rybárov postupne čelí. Odmenou za totálny masaker sú legendárni rybári s charakterom bossov, ktorých je však pri troche šťastia možné zabiť okamžite aj bez toho, aby bolo potrebné likvidovať ich sprievod.

Systém ovládania je predovšetkým pri skákaní nad vodou a požieraní nepriateľských posádok z lodí spočiatku trocha ťažkopádny a treba ho dostať do prstov, nepoteší ani kamera pod vodou, ktorá je pri súbojoch miestami naozaj chaotická. V zásade však nejde o žiadne kritické prešľapy, ktoré by kazili inak výbornú hrateľnosť.

Prekvapivá krvavá zábava

Žraločí Maneater do herných vôd priplával pomerne potichu a málokto očakával, že pôjde o niečo viac ako typickú béčkovú hru. Skeptici mali v podstate pravdu. Maneater pripomína akčné zlátaniny ako Žralokonádo či Mega Shark Versus Giant Octopus, čo však nutne neznamená, že aj napriek dávke absurdity sa pri hre kráľovsky nezabavíte.

Podobne ako zmienené filmy sa aj Maneater pre mnohých fanúšikov stane obľúbeným guilty pleasure kúskom, ktorý parádne poslúži na vypnutie po náročnom dni. Komentár Chrisa Powella, čierny humor, zábavné terorizovanie pláží a trhanie na kusy všetkého živého, sú veľkými lákladlami novej hry. Škoda len generických úloh, ktoré po chvíli prestanú baviť.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť Comgad a recenzovaná bola na platforme PS4 Pro. 

Čítajte viac z kategórie: Hry