Rýchle rádiové záblesky (FRB – Fast Radio Bursts) sú jedným z najväčších rébusov súčasnej astronómie. Tieto extrémne krátke, no mimoriadne energetické výboje trvajú iba milisekundy, no v tom okamihu uvoľnia toľko energie, koľko by 500 miliónov Sĺnk vyžiarilo za celý rok. Hoci niektoré FRB sú jednorazové, iné sa opakujú – či už v nepravidelných intervaloch, alebo v určitých cykloch.

Najnovší objav s označením FRB 20190208A, však astronómov prekvapil. Pozorovania rádiovými teleskopmi ukázali, že predmetný záblesku pochádza  zo slabej trpasličej galaxie, ktorá sa nachádza viac než sedem miliárd svetelných rokov od nás. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Možné vysvetlenie FRB

Podľa astronóma Dantého Hewitta z Univerzity v Amsterdame sú rýchle rádiové záblesky zvyčajne spojené s hmotnými, hviezdotvornými galaxiami. Nová detekcia však naznačuje, že FRB môžu vznikať aj v nečakaných prostrediach.

„Bola to veľká výzva. Spočiatku sme v danej oblasti nevideli žiadnu galaxiu, no keď sme získali hlbšie snímky z teleskopu Gran Telescopio Canarias, objavila sa tam sotva viditeľná hmlistá škvrna – práve tam, odkiaľ pochádzali signály,“ opisuje Hewitt.

NRAO Outreach/Vimeo

Aj keď presný mechanizmus vzniku FRB stále nie je známy, vedci čoraz častejšie spájajú tieto záblesky s magnetarmi. Trpasličie galaxie, ako tá, z ktorej pochádza FRB 20190208A, sú pritom známe tým, že často hostia najhmotnejšie hviezdy vo vesmíre. Tieto hviezdy majú nízku metalicitu, čo znamená, že sú tvorené prevažne z vodíka a hélia. Keď dosiahnu koniec svojho života, prechádzajú kolapsom a vytvárajú magnetary – objekty so silným magnetickým poľom.

„Keď najhmotnejšie hviezdy zomierajú, zanechávajú po sebe výbuchy, ktoré patria k najenergetickejším v celom vesmíre. A možno ich pozostatky, magnetary, naďalej ‚kričia‘ do prázdnoty vesmíru vo forme FRB,“ vysvetľuje Hewitt.

Jingchuan Yu/FAST/Úprava redakcie

Prelomový objav, ale stále ďaleko od riešenia

Identifikácia FRB 20190208A prináša viac otázok než odpovedí. Znamená to, že trpasličie galaxie sú bežným miestom pre vznik opakujúcich sa FRB? Alebo ide len o štatistickú anomáliu? Hewitt upozorňuje, že na definitívne odpovede budeme potrebovať ešte presnejšie teleskopy a hlbšie snímky vzdialených galaxií.

„Tento objav nám ukazuje, že na spoľahlivé priradenie FRB k hostiteľskej galaxii potrebujeme nielen extrémne presné merania rádiových vĺn, ale aj najvýkonnejšie optické teleskopy, ktoré máme k dispozícii. A to je zatiaľ možné len pri malom počte zdrojov,“ dodáva.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP