V tomto texte boli použité aj materiály TASR.

Rímske ulice sa dočkali zásadnej zmeny, ktorá presiahne rámec obyčajnej dopravnej úpravy. Od 15. januára sa v značnej časti historického centra talianskej metropoly stala novou normou maximálna povolená rýchlosť 30 km/h. Mesto tým nielen dobieha európske trendy, ale zároveň vysiela jasný signál, že bezpečnosť chodcov, cyklistov a kvalita života majú prednosť pred rýchlym presunom automobilov.

Radnica pod vedením starostu Roberta Gualtieriho oficiálne podpísala príslušnú vyhlášku a od dnes sa začína jej reálne uplatňovanie v zóne ZTL, do ktorej je vjazd obmedzený na vybrané vozidlá a časy. Tému priblížil aj portál Italien.news.

Upokojenie dopravy v srdci metropoly

Nejde pritom o kozmetickú zmenu obmedzenú na úzke uličky okolo turistických pamiatok. Tridsiatka sa dotkne aj niektorých z najvýznamnejších dopravných tepien mesta. Nový limit bude platiť na Corso Vittorio Emanuele, vo Via del Teatro Marcello či v mimoriadne frekventovanom tuneli Traforo. Celkovým cieľom magistrátu je postupne pretvoriť až tisíc ulíc v celej metropole na zóny s maximálnou rýchlosťou 30 km/h.

Unsplash

Rím sa týmto krokom zaraďuje po bok miest ako Paríž, Brusel, Londýn či Helsinki, ktoré podobné opatrenia zaviedli napriek odporu časti motoristov. Skúsenosti z iných miest však naznačujú, že nižšie rýchlosti prinášajú hmatateľné výsledky. Príkladom je Bologna, ktorá ako prvé veľké talianske mesto zaviedla plošnú tridsiatku v centre už v januári 2024. Počet dopravných nehôd tam klesol o 13 percent a počet úmrtí sa znížil približne o polovicu.

„Nižšie rýchlosti zachraňujú životy,“ povedal rímsky šéf dopravného oddelenia Eugenio Patane pre denník Corriere della Sera. Podľa jeho údajov je prekročenie rýchlosti príčinou približne 7,5 percenta všetkých nehôd v meste. V talianskom systéme navyše platí, že opakované porušenia rýchlosti na tom istom úseku v krátkom čase môžu viesť k maximálnej možnej pokute, ktorá sa môže ešte zvýšiť o tretinu.

Kamery, prahy a „školské ulice“

Radnica sa nespolieha len na nové značky. Dodržiavanie limitu má zabezpečiť kombinácia technológií a fyzických zásahov do infraštruktúry. Na Via Cristoforo Colombo pribudne päť nových stacionárnych radarov, ktoré doplnia už existujúce zariadenia na Tangenziale a Viale Newton. Do roku 2026 má Rím navyše nainštalovať 40 nových systémov „photored“ na veľkých križovatkách, schopných zaznamenávať prejazdy na červenú aj prekročenie rýchlosti.

Ešte dôležitejšie sú však stavebné úpravy, ktoré majú vodičov prinútiť spomaliť prirodzene. Mesto plánuje vybudovať 175 zvýšených priechodov pre chodcov, ktoré fyzicky obmedzia rýchlosť áut. Paralelne vzniknú nové takzvané „školské ulice“, kde bude premávka v čase príchodu a odchodu detí výrazne obmedzená alebo úplne vylúčená.

Tento prístup zapadá do širšej vízie udržateľnej mobility. Cieľom nie je len znížiť počet nehôd, ale aj upokojiť dopravu, znížiť hluk a emisie a spraviť verejný priestor prívetivejším pre život. Radnica odhaduje, že samotné spomalenie dopravy v centre môže znížiť hlučnosť približne o dva decibely, čo je v mestskom prostredí citeľný rozdiel.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia