Po takmer tridsiatich rokoch sme vďaka vedcom z McMasterovej univerzity dokázali objaviť novú triedu antibiotík, ktorá by mohla predstavovať zásadný prelom v boji proti bakteriálnej rezistencii. Tím pod vedením profesora Gerryho Wrighta identifikoval molekulu s názvom lariocidín, ktorá dokáže účinne ničiť aj baktérie odolné voči súčasným liekom. Výsledky výskumu sú publikované v prestížnom žurnále Nature. Na tému upozornil portál Phys.

Vedci objavili prelomovú molekulu lariocidín

Tento objav prichádza v čase, keď Svetová zdravotnícka organizácia označuje antimikrobiálnu rezistenciu (AMR) za jednu z najväčších hrozieb pre globálne zdravie. Každý rok umiera približne 4,5 milióna ľudí na infekcie spôsobené rezistentnými baktériami, preto je nevyhnutné nachádzať nové riešenia. Viac o tejto problematike nájdeš aj v samostatnom článku.

„Naše staré lieky sú čoraz menej účinné, pretože baktérie si voči nim vyvíjajú rezistenciu,“ vysvetľuje Wright. „Potrebujeme nové antibiotiká, ktoré budú fungovať tam, kde existujúce zlyhávajú.“

McMaster University

Lariocidín patrí medzi tzv. lasso peptidy – teda štrukturálne jedinečné molekuly, ktoré sa viažu na syntetický aparát baktérií úplne novým spôsobom. Zatiaľ čo väčšina antibiotík pôsobí inhibíciou bunkových stien alebo DNA replikácie, lariocidín zasahuje priamo do procesu syntézy proteínov, čo baktériám znemožňuje prežiť.

„Je to nový spôsob, ako útočiť na baktérie,“ uvádza Wright. „Lariocidín má odlišný mechanizmus účinku než všetky existujúce antibiotiká, čo z neho robí sľubného kandidáta na nový liek.“

Zaujímavosťou je, že lariocidín objavili v pôdnej baktérii Paenibacillus, izolovanej zo vzorky pôdy zo zadného dvora v kanadskom Hamiltone. Tím nechal baktérie rásť v laboratóriu takmer rok, aby umožnil identifikáciu aj pomalšie rastúcich druhov, ktoré by inak zostali nepovšimnuté. Práve v tomto procese si vedci všimli, že Paenibacillus produkuje látku s mimoriadne silným antibakteriálnym účinkom.

„Keď sme zistili, ako lariocidín ničí baktérie, bol to skutočne prelomový moment,“ dodáva Manoj Jangra.

Výzvy pri vývoji nového lieku

Hoci má lariocidín silné antibakteriálne účinky, nie je toxický pre ľudské bunky a funguje aj v predklinických štúdiách na zvieratách, pred jeho uvedením na trh je potrebné prekonať ešte niekoľko prekážok. Najväčšou výzvou je vyprodukovať dostatok tejto molekuly – baktérie ju totiž prirodzene vytvárajú iba v zanedbateľných množstvách.

Unsplash / Clay Banks, Roberto Sorin

„Baktérie nevyrábajú nové lieky pre nás, ale pre seba,“ poznamenáva Wright. „Musíme nájsť spôsob, ako molekulu upraviť a vyrábať vo veľkých množstvách, aby sa dala použiť v klinických štúdiách.“

Výskumný tím teraz intenzívne pracuje na tom, aby lariocidín vylepšil a pripravil na budúce testovanie u ľudí. Ak sa všetko podarí, tento objav by mohol znamenať obrovský krok v boji proti antibiotickej rezistencii a zachrániť milióny životov.

„Prvý objav bol ohromujúci, ale teraz začína tá najťažšia časť – analyzovať a vylepšiť túto molekulu tak, aby bola skutočne účinným liekom,“ uzatvára Wright.

Ak všetko pôjde podľa plánu, lariocidín by sa mohol stať jedným z najdôležitejších antibiotík 21. storočia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky