Vedcom zhorela experimentálna družica v zemskej atmosfére, už roky pritom fungovala bez paliva a to len vďaka slnečnému žiareniu, informuje The Verge. Sonda LightSail 2 pomohla otvoriť dvere kozmickým lodiam, aké sme doteraz nevideli a jej ohnivý koniec prišiel oveľa neskôr, než vedci pôvodne predpokladali.

Úplne nové možnosti

LightSail 2 sa dostala do vesmíru 25. júna 2019, kedy ju na obežnú dráhu Zeme vyniesla raketa Falcon Heavy spoločnosti SpaceX. Došlo k tomu v rámci rideshare misie STP-2 a družica LightSail 2, ktorá je cubesatom s veľkosťou 3U, teda troch základných rozmerových jednotiek cubesatov (1U = 10 x 10 x 10 cm), bola len jedným z prídavných nákladov.

Experti pritom očakávali, že družica vstúpi naspäť do zemskej atmosféry rok po štarte misie, čo sa však nestalo a 17. novembra, po vyše troch rokoch, zhorela v zemskej atmosfére. Počas svojho vesmírneho pobytu stihla obehnúť Zem asi 18 000-krát a ako svoj pohon využívala len veľkú plachtu, do ktorej narážalo slnečné žiarenie a tlačilo na celé zariadenie.

Planetary Society

Ako teda naznačuje aj názov, LightSail 2 je v skutočnosti testom solárnej plachty, technológie, ktorá využíva na svoj pohon len plachtu a slnečný tlak namiesto paliva a motorov. Za družicou stojí mimovládna nezisková organizácia The Planetary Society, ktorá vznikla ešte v roku 1980. Ako dodáva portál SPACE, misia stála 7 miliónov amerických dolárov a bola financovaná z dobrovoľných darov.

Budúcnosť pohonu?

Predchodcu tejto družice vyniesla na orbitu raketa Atlas V, ktorá sa už pomaly chystá do dôchodku a čoskoro ju nahradí oveľa modernejšia raketa – Vulcan. Do kozmu sa dostala 20. mája 2015 a narazila na hneď niekoľko problémov. Nielenže sa dostala na nesprávnu orbitu, kde bol atmosférický odpor silnejší ako slnečné žiarenie, ale chyba softvéru znemožnila rozprestretie solárnej plachty.

The Planetary Society

Jednalo sa predovšetkým o test a z tohto hľadiska sa jednalo o úspech, avšak misia skončila predčasne. Prvá družica LightSail zhorela v atmosfére už o necelý mesiac neskôr, 14. júna. Druhá družica dosiahla oveľa väčší úspech a podarilo sa pomocou plachty poriadne zvýšiť obežnú dráhu, avšak, ako spomína Ars Technica, značnú časť svojho pobytu sa len nekontrolovane prevracala.

Solárne plachty sa môžu stať dôležitým riešením pre niektoré budúce sondy, nie sú však vhodné pre všetky z nich. Ich naberanie rýchlosti je totiž pomerne pomalé a ďalej od Slnka nemusí fungovať tak, ako sa vyžaduje. Existuje niekoľko možných riešení tohto problému, avšak ľudské posádky, zdá sa, čosi také nevyužijú.

Čítajte viac z kategórie: Novinky