NASA sa niekoľko dekád aktívne podieľala na utváraní svetovej histórie, posúvala ľudstvo vpred v oblasti vedy a vesmírneho výskumu. Postavila množstvo ikonických a pre svet nesmierne dôležitých strojov, ktoré, napriek svojim nedostatkom a kritike, dokázali často nemožné. Zdá sa však, že jej vrchol patrí do minulosti a SLS je posledná raketa, ktorú táto vesmírna agentúra postaví, informuje Futurism.

SLS je špičkový kus techniky, problémom je opäť manažment

Space Launch System síce už roky čelí veľkému množstvu kritiky, jej pôvod je však najmä v cene a zdĺhavému vývoju. Ak by NASA dokázala vybudovať SLS v primeranej cenovej hladine (tá je obzvlášť dôležitá v prípade vládnej agentúry, ktorá je dotovaná z daní) a za rozumný čas, šlo by o azda ten najväčší technologický míľnik, aký ľudstvo dosiahlo.

NASA / Youtube Screenshot

V tomto prípade je ale, bohužiaľ, opak pravdou. Raketa s kapacitou nižšou než Saturn V (aspoň v počiatočnej verzii) zo 60. rokov minulého storočia je vo vývoji už jedenásť rokov a Spojené štáty stála dodnes takmer dvadsať miliárd dolárov. Jej prvý let sa má uskutočniť v novembri, avšak celý projekt zažíva omeškania prakticky neustále a aj tento termín je preto stále otázny, možno až nepravdepodobný.

NASA len pred niekoľkými dňami konečne vykonala potrebný test prvého stupňa, počas ktorého naštartovala štyri motory RS-25 z éry Raketoplánu pripevnené na trupe, ktorý vychádza z dizajnu palivovej nádrže takisto z Raketoplánu a kŕmila ich palivom a činidlom dlhšie než 8 minút, píše NASA.

Motory RS-25 pre prvý stupeň rakety SLS. Zdroj: NASA

Počas vysielania miestami nejasne označili testovaný prvý stupeň ako najsilnejší na svete, čo je však nesmierne zavádzajúca informácia. Bez prídavných bočných motorov na pevné palivo (opäť z čias Raketoplánu) je v skutočnosti prvý stupeň rakety SLS s ťahom 7 440 kN slabší, než prvý stupeň pomerne malej rakety Falcon 9.

Štafetu preberajú súkromné firmy, končí jedna éra

Práve Falcon 9 je najjasnejším dôkazom, že vládne vesmírne agentúry viac nemôžu v stavbe rakiet konkurovať súkromným spoločnostiam. Kým NASA potrebuje pre svoje projekty súhlas kongresu a teda aj určitú podporu od radových občanov, firmy ako SpaceX, Blue Origin alebo Rocket Lab, ktorý predstavil svoju novú raketu Neutron len nedávno, potrebujú len zákazníkov a voľné ruky.

Rocket Lab / YouTube - screenshot / Pixabay / Úprava redakcie

Len pred niekoľkými rokmi kongres neveril, že môže súkromná firma vynášať astronautov do vesmíru. Proti tomuto snaženiu sa dokonca vyjadrili aj niektorí bývalí astronauti. SpaceX úspešne tieto názory zmenil a šikovní inžinieri tiež dokázali, že masívna raketa môže pristáť, čomu taktiež množstvo kľúčových osôb neverilo.

Ďalším krokom je dokázať, že privátny sektor vie budovať aj super-veľké rakety, ktoré sa môžu vyrovnať práve strojom ako je SLS. Táto udalosť je už za rohom, pretože Starship spoločnosti SpaceX má letieť na obežnú dráhu už v júli tohto roka a v prípade úspechu pôjde o nesmierne dôležitý moment v histórii vesmírnych letov. Ide totiž o raketu, ktorej oba stupne sú schopné opakovaného použitia s minimálnymi údržbami a kapacitou až 100 pasažierov.

SLS aj napriek tomu tak rýchlo nezmizne, na čosi také je v tomto programe už priveľa peňazí a ľudského úsilia. Postará sa o založenie kolónie na Mesiaci, zostrojení lunárnej vesmírnej stanice a má potenciál vykonať v budúcnosti niekoľko letov k Marsu. Tam však jej cesta zrejme skončí, pretože vo svete lacných rakiet nemá stroj s cenovkou viac než dvoch miliárd amerických dolárov za jediný štart priestor.

SpaceX / Flickr

NASA je agentúra, vďaka ktorej projektom dostávajú prácu tisícky ľudí. To však nie je dostatočne dobrý dôvod na plytvanie financiami a ľudskými zdrojmi. Na pokrok a vedecký prínos síce nemožno nalepiť cenovku, jej hodnota je v podstate nevyčísliteľná. Ale ak to dokážeme spraviť efektívnejšie, nie je dôvod zaháľať. Kolos vesmírneho priemyslu sa pomaly rozbieha a skutočne sa zdá, že NASA už ďalšiu raketu nepostaví. Nie je k tomu dôvod.