Čína potichu testuje nové veľké autonómne podmorské plavidlá, ktoré sa rozmermi približujú ku klasickým dieselovým ponorkám, no na palube nemajú žiadnu posádku. Ide o kategóriu takzvaných extra extra large neobsadených podmorských vozidiel, ktoré sú navrhnuté na dlhodobé samostatné operácie ďaleko od vlastných základní. Podľa dostupných informácií majú dĺžku viac než štyridsať metrov a konštrukčne sú riešené tak, aby maximálny vnútorný objem nebol viazaný na životné potreby ľudí, ale na energiu, senzory a výzbroj, píše Interesting Engineering.

Môžu niesť ďalšie menšie drony

Absencia posádky zásadne mení celý koncept podmorskej vojny. Autonómna ponorka nemusí riešiť zásoby kyslíka, potravín ani evakuáciu posádky v krízovej situácii. Ušetrený priestor sa dá využiť na masívne batériové bloky, palivo a výkonné sonarové a komunikačné systémy. V prípade čínskych strojov sa predpokladá hybridný dieselovo elektrický pohon doplnený o veľkokapacitné batérie na báze lítia, pravdepodobne typu lithium ion alebo lithium iron phosphate, ktoré sú stabilnejšie a vhodnejšie pre dlhodobú prevádzku pod hladinou.

Práve energetická kapacita je kľúčom k ich strategickej hodnote. Odhady hovoria o dosahu presahujúcom desaťtisíc námorných míľ, čo znamená, že takéto plavidlo by dokázalo preplávať celý Pacifik, zostať skryté v operačnej oblasti celé týždne až mesiace a následne sa presunúť na nové miesto bez potreby zásobovania. To zásadne komplikuje prácu protiponorkovým silám, ktoré sú zvyknuté sledovať rotáciu posádok a logistické cykly klasických ponoriek.

Výzbroj týchto autonómnych platforiem má byť porovnateľná s bežnými podmorskými zbraňovými systémami. Hovorí sa najmä o námorných mínach a torpédach, pričom veľkosť trupu umožňuje niesť ich vo väčšom počte alebo kombinovať viac typov výzbroje. Okrem toho existuje reálna možnosť, že takéto ponorky budú fungovať aj ako nosiče menších autonómnych dronov, ktoré by mohli vykonávať prieskum, klásť senzory alebo útočiť na konkrétne ciele v širšej oblasti.

Škodu napáchajú skôr, než začne boj

Z vojenského hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý nástroj pre Čínsku ľudovú oslobodzovaciu námornú flotilu, ktorá má stále obmedzené schopnosti dlhodobej projekcie sily v otvorenom oceáne. Autonómne ponorky dokážu túto nevýhodu čiastočne vyrovnať, pretože môžu byť nasadené na vysoko rizikové alebo jednosmerné misie bez politických a ľudských následkov. Zároveň sú ideálne na operácie pred samotným konfliktom, napríklad na narušenie podmorskej infraštruktúry, poškodenie komunikačných káblov alebo oslabenie senzorových sietí sledujúcich pohyb lodí a ponoriek.

Dôležitým signálom je aj spôsob, akým Čína tieto plavidlá vyvíja. Na rozdiel od iných projektov, ktoré Peking rád prezentuje na výstavách a vojenských prehliadkach, sa testovanie veľkých autonómnych ponoriek odohráva s minimálnou publicitou.

To naznačuje, že technológia je pravdepodobne ďalej než len v experimentálnej fáze a že ide o systém, ktorý má mať reálne bojové nasadenie. Z verejne dostupných údajov vyplýva, že Čína už dnes prevádzkuje viac veľkých podmorských dronov než ktorýkoľvek iný štát, pričom na posledných prehliadkach boli identifikované viaceré typy určené na kladenie mín aj na prieskum.

Čítajte viac z kategórie: Novinky