V tomto texte boli použité materiály TASR.

Správne vetranie je jednou z najpodceňovanejších „technológií“ v domácnostiach. Napriek tomu, že inteligentné senzory kvality vzduchu či moderné okná sú čoraz dostupnejšie, základná hygiena vnútorného prostredia stojí najmä na tom, ako často a akým spôsobom necháme do miestností prúdiť čerstvý vzduch.

Práve prechodné obdobia, keď teploty kolíšu a vykurovacie systémy pracujú nepravidelne, patria medzi najkritickejšie. Ako upozorňuje špecialista na izolácie zo spoločnosti HBS Lukáš Kmenta, nevhodné návyky môžu stáť domácnosti peniaze. No čo je ešte dôležitejšie, môžu škodiť zdraviu.

Prečo väčšina domácností vetrá nesprávne

Podľa Kmentu je až prekvapivé, koľko ľudí má vetranie zautomatizované spôsobom, ktorý viac škodí než pomáha. „Je až prekvapivé, koľko ľudí vetrá nesprávne, čím znižuje účinnosť izolácie aj funkčnosť okien,“ upozorňuje odborník. Prvým častým zlozvykom je, že ľudia nevetrajú takmer vôbec. Vlhkosť pritom vzniká úplne prirodzene – varíme, sprchujeme sa, sušíme bielizeň či jednoducho dýchame. Ak nemá kam uniknúť, začne kondenzovať na najchladnejších miestach. Typickým signálom sú zarosené okná, tmavé škvrny v rohoch a zatuchnutý zápach, ktorý často sprevádzajú bolesť hlavy či únava.

Unsplash

Druhým extrémom je celodenné vyklopenie okna na tzv. „vetračku“. Ide o zdanlivo pohodlné riešenie, no podľa Kmentu je to „pomalá cesta k plesniam a tepelnej strate“. Vzduch cez úzku škáru cirkuluje len minimálne, vlhkosť nestíha odchádzať a steny vychladnú. Chladný povrch v kombinácii s vlhkom vytvára pre mikrohuby ideálne podmienky. Aj keď domácnosti tento spôsob vetrania často volia práve preto, aby zbytočne „nevypúšťali teplo von“, výsledkom sú vyššie účty za energie aj riziko poškodených stien.

Ideálny režim vetrania

Moderná energeticky úsporná domácnosť, ktorá má kvalitné a dobre tesniace okná, si vyžaduje ešte dôslednejší režim výmeny vzduchu. Odborník odporúča vetrať rýchlo a intenzívne, aby sa vzduch vymenil bez zbytočného ochladzovania stien. V zime je optimálne otvoriť okno dokorán dvakrát denne približne na päť minút. V prechodných obdobiach, na jar a jeseň, postačí desať minút v ranných hodinách, keď je vonku nižšia vlhkosť, a následne ešte popoludní či večer. V lete je najlepšie vetrať skoro ráno a po západe slnka, teda v čase, keď sa teploty znižujú a výmena vzduchu je najefektívnejšia.

Podľa Kmentu je dôležité sledovať aj relatívnu vlhkosť vzduchu, ktorá by sa mala pohybovať medzi 40 až 60 percentami. Pravidelným vetraním sa z priestoru odstráni nadbytočná vlhkosť, oxid uhličitý, pachy aj drobné škodliviny. „Vzduch je sviežejší, ľahšie sa dýcha a zlepšuje koncentráciu aj kvalitu spánku,“ vysvetľuje.

Dobré tesnenie okien je z pohľadu energií veľké plus, no zároveň spôsobuje, že prirodzená infiltrácia prakticky vymizla. Pre mnohé domácnosti môže byť riešením funkcia mikrovetrania, ktorá zabezpečuje jemnú a nepretržitú výmenu vzduchu cez úzku medzeru medzi rámom a krídlom. Kmenta ju odporúča najmä počas jesene, zimy a skorého jara. Mikroventilácia umožňuje, aby sa vzduch obmieňal pomaly, bez výrazného poklesu teploty v interiéri, a zároveň znižuje riziko kondenzácie na citlivých miestach.

Čítajte viac z kategórie: Novinky