Po prvý raz ho vidíme zo Zeme. Záhadný vír na neďalekej planéte nedáva zmysel

Ľudstvo sa po prvý raz v histórii pozrelo na záhadný vír na planéte Neptún, ktorý sa podarilo objaviť ešte v roku 1989 vďaka sonde Voyager 2, ktorá okolo planéty preletela a vyhotovila snímku jeho povrchu. Ako informuje ScienceAlert, aj po desaťročiach nie je jeho existencia kompletne vysvetlená – nové dáta však nasmerovali vedcov správnym smerom.

Je podobný Jupiteru

Podľa expertov sú tieto tmavé víry nachádzajúce sa na Neptúne v skutočnosti anticyklónové búrky podobne, ako známa červená škvrna obrích rozmerov na Jupiteri. Avšak kým Jupiter a Saturn sú plynné obri, Neptún je planéta s pevným povrchom a tieto búrky sa v rôznych ohľadoch líšia – napríklad trvajú oveľa kratšie.

Zo zemského povrchu sa podarilo tieto búrky pozorovať vôbec po prvý raz, prevažne kvôli nesmiernej vzdialenosti Neptúnu, ktorý je v poradí od Slnka poslednou planétou (ak nepočítame Pluto, ktoré by podľa mnohých expertov malo byť klasifikované ako planéta).

Podľa doterajších poznatkov sa zdá, že tieto búrky trvajú len niekoľko rokov a pravidelne sa objavujú a znovu miznú.

ESO/P. Irwin et al.

Viac ako 20 rokov dokázali astronómovia tento jav pozorovať len pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, ktorého pozorovacie spektrum je však obmedzené. Keď sa však v roku 2018 objavil väčší vír, vedci sa chytili príležitosti a pokúsili sa ho pozorovať pomocou observatória VLT vo viacerých spektrách. Vďaka sa dopracovali k niekoľkým prekvapujúcim poznatkom.

Určili aj výšku

Vďaka trojrozmernej spetroskopii atmosféry Neptúnu dokázal tím astronómov určiť aj výšku, v akej dochádza k stmavnutiu a prekvapilo ich, že je v skutočnosti spôsobené tmavnutím častíc vo vrstve sulfánu, ktorá sa nachádza pod vrchnou atmosférickou vrstvou aerosólu.

ESO/P. Irwin et al.

Prekvapilo ich aj bledé mračno, ktoré tento vír sprevádzalo. Nebolo to totiž typické metánové mračno a nachádzalo sa oveľa vyššie, zrejme vo výške víru. Pre tento jav zatiaľ vysvetlenie vedci nemajú a pokračujú vo výskume, ktoré bude vyžadovať ďalšie dáta a zrejme aj pozorovania, vysvetľujú v štúdii zverejnenej v žurnále Nature Astronomy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky