Ľudstvo sa po prvý raz v histórii pozrelo na záhadný vír na planéte Neptún, ktorý sa podarilo objaviť ešte v roku 1989 vďaka sonde Voyager 2, ktorá okolo planéty preletela a vyhotovila snímku jeho povrchu. Ako informuje ScienceAlert, aj po desaťročiach nie je jeho existencia kompletne vysvetlená – nové dáta však nasmerovali vedcov správnym smerom.

Je podobný Jupiteru

Podľa expertov sú tieto tmavé víry nachádzajúce sa na Neptúne v skutočnosti anticyklónové búrky podobne, ako známa červená škvrna obrích rozmerov na Jupiteri. Avšak kým Jupiter a Saturn sú plynné obri, Neptún je planéta s pevným povrchom a tieto búrky sa v rôznych ohľadoch líšia – napríklad trvajú oveľa kratšie.

Zo zemského povrchu sa podarilo tieto búrky pozorovať vôbec po prvý raz, prevažne kvôli nesmiernej vzdialenosti Neptúnu, ktorý je v poradí od Slnka poslednou planétou (ak nepočítame Pluto, ktoré by podľa mnohých expertov malo byť klasifikované ako planéta).

Podľa doterajších poznatkov sa zdá, že tieto búrky trvajú len niekoľko rokov a pravidelne sa objavujú a znovu miznú.

ESO/P. Irwin et al.

Viac ako 20 rokov dokázali astronómovia tento jav pozorovať len pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, ktorého pozorovacie spektrum je však obmedzené. Keď sa však v roku 2018 objavil väčší vír, vedci sa chytili príležitosti a pokúsili sa ho pozorovať pomocou observatória VLT vo viacerých spektrách. Vďaka sa dopracovali k niekoľkým prekvapujúcim poznatkom.

Jedna z najčudnejších planét

Neptún je jedným z najlepších dôkazov o tom, že sme zatiaľ podrobne nepreskúmali ani len našu slnečnú sústavu. Nedávno totiž astronómovia prišli na to, že leto na Neptúne sprevádzal neočakávaný pokles teplôt, po ktorom nasledovalo dramatické oteplenie. Tím zodpovedný za tento objav upozornil, že na vysvetlenie týchto zmien bude musieť v najbližších rokoch uskutočniť viacero pozorovaní.

Určili aj výšku

Vďaka trojrozmernej spetroskopii atmosféry Neptúnu dokázal tím astronómov určiť aj výšku, v akej dochádza k stmavnutiu a prekvapilo ich, že je v skutočnosti spôsobené tmavnutím častíc vo vrstve sulfánu, ktorá sa nachádza pod vrchnou atmosférickou vrstvou aerosólu.

ESO/P. Irwin et al.

Prekvapilo ich aj bledé mračno, ktoré tento vír sprevádzalo. Nebolo to totiž typické metánové mračno a nachádzalo sa oveľa vyššie, zrejme vo výške víru. Pre tento jav zatiaľ vysvetlenie vedci nemajú a pokračujú vo výskume, ktoré bude vyžadovať ďalšie dáta a zrejme aj pozorovania, vysvetľujú v štúdii zverejnenej v žurnále Nature Astronomy.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú