Medzinárodný tím astronómov prostredníctvom pozemských teleskopov dokázal zaznamenať na najvzdialenejšej planéte slnečnej sústavy niečo zvláštne. Leto na Neptúne totiž sprevádzal neočakávaný pokles teplôt, po ktorom nasledovalo dramatické oteplenie. Na tému upozornili portály Phys a ScienceAlert.

Dlhé leto

Planéta Neptún je od Slnka najvzdialenejšia a radí sa medzi plynné obry. Podobne, ako u iných plynných obrov, aj u tohto je možné priamo pozorovať iba vrchné časti atmosféry. Charakteristickou črtou tejto planéty je modrá farba, ktorá je zapríčinená prítomnosť veľkého množstva metánu v atmosfére.

Pixabay

Neptún obieha okolo Slnka vo vzdialenosti približne 30-krát väčšej ako Zem, z čoho plynie aj dĺžka jedného roka na tejto planéte. Na Neptúne trvá jeden rok 165 pozemských rokov a ročné obdobia sa striedajú pravidelne každých 40 pozemských rokov.

Aktuálne je južná pologuľa uprostred dlhého leta, no z neznámych dôvod teplota na Neptúne nestúpa – aspoň nie tak, akoby mala. Dokazuje to nová bezprecedentná analýza zmien teploty Neptúna publikovaná v žurnále The Planetary Science Journal.

Výkyv teplôt

Uvedená štúdia založená na dátach zozbieraných za 17 rokov pozorovaní zmien teplôt Neptúna ukázala, že namiesto bežného stúpania atmosférických teplôt nastal presný opak. Medzi rokmi 2003 až 2018 totiž globálny priemer teplôt klesol až o 8 °C. To potvrdzuje aj významný pokles atmosférického žiarenia od roku 2003.

Michael Roman/NASA/JPL/Voyager-ISS/Justin Cowart

Ako objasňuje spoluautor štúdie Michael Roman, takýto pokles teplôt bol na začiatku „južného leta“ veľmi neočakávaný. Predpokladalo sa totiž, že teploty budú postupne stúpať.

Ďalší šok potom prišiel medzi rokmi 2018 a 2020, kedy znenazdajky stúpli teploty až o 11 °C. Hoci o prítomnosti teplého polárneho vortexu na Neptúne vieme už mnoho rokov, takéto rýchle oteplenie na planéte ešte nikdy nebolo pozorované.

Tento spôsob otepľovania, ktorému predchádzal postupný pokles teplôt, bol neočakávaný aj z toho dôvodu, že sa Neptún nachádza už uprostred „letnej sezóny.“ Odborníci sa nazdávajú, že vysvetlením by mohla byť zmena v atmosférickej chémii Neptúna, prípadne dokonca solárny cyklus.

Neptún a jeho tmavé búrkové škvrny. NASA, ESA, STScI, M.H. Wong (University of California, Berkeley), and L.A. Sromovsky and P.M. Fry (University of Wisconsin-Madison)

Čo sa týka spomínaného leta a letnej sezóny na Neptúne, plavky zatiaľ nechaj pokojne v šatníku. Vzhľadom na to, že Neptún je od Slnka vzdialený približne 4,5 miliardy kilometrov, je veľmi chladný. Priemerná teplota na planéte dosahuje krutých -220 °C.

„Zatiaľ čo metán absorbuje slnečné svetlo a ohrieva atmosféru, fotochemicky vyrobené uhľovodíky – predovšetkým etán a acetylén – sú silné infračervené žiariče, ktoré ochladzujú stratosféru,“ vysvetľujú vedci vo svojej štúdii. „Rovnováha medzi týmto zohrievaním a ochladzovaním sa mení so zmenou množstva fotochemických uhľovodíkov,“ dodávajú.

Teplotný obraz planéty Jupiter vedci vyvodili skúmaním infračerveného svetla emitovaného zo stratosféry.

Autori však zatiaľ s istotou nevedia potvrdiť, či práve zmena chémie je tým kusom skladačky, ktorý celú túto záhadu objasní.  Upozorňujú, že na vysvetlenie týchto zmien budú musieť v najbližších rokoch uskutočniť viacero pozorovaní.

Vzhľadom na to, že k týmto výsledkom dospeli na základe údajov zhromaždených takmer za 20 rokov, rozlúsknuť tento problém bude ešte zrejme poriadny oriešok.