Klimatické zmeny predstavujú „existenčnú hrozbu“ pre život na planéte Zem. Tvrdia prominentní vedci v hodnotení tohtoročnej lavíny rekordných horúčav a extrémov počasia, ktoré sú omnoho zúrivejšie, ako predpovedali naše modely. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Planéta sa rúti do záhuby

Ako sme upozorňovali aj v samostatnom článku, podľa mnohých odborníkov na klímu je život na Zemi kvôli klimatickým zmenám v ohrození, pričom sa dostávame do zatiaľ neprebádaného územia deštrukcie. S tým zrejme súhlasia aj vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále BioScience, ktorí sú „šokovaní zúrivosťou extrémov počasia v roku 2023.“

„Bojíme sa neprebádaného územia, na ktoré sme teraz vstúpili“ uvádza medzinárodná skupina autorov v novej štúdii.

Ako ďalej uvádzajú odborníci, ľudstvo v uplynulom období dosiahlo len minimálny pokrok v obmedzovaní emisií zodpovedných za nekontrolovateľné zohrievanie planéty, pričom hlavné skleníkové plyny sú na rekordnej úrovni a dotácie na fosílne palivá minulý rok prudko vzrástli.

Navyše, štúdia ukazuje, že z 35 „životne dôležitých ukazovateľov“ až 20 dosahovalo extrémne hodnoty, čo naznačuje, že mnoho klimatických ukazovateľov, ako je teplota, úroveň morí alebo úroveň skleníkových plynov, dosiahlo historicky vysoké, v iných prípadoch rekordne nízke hodnoty. Štúdia týmto spôsobom poukazuje na závažnosť súčasného stavu klímy a potrebu podniknúť opatrenia na jeho zlepšenie.

Následky sú katastrofálne

Kritický bol najmä nárast teploty o 1,2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, čo viedlo k spusteniu rozsiahlych katastrofálnych následkov. Mimo to, tento rok začína aj otepľujúci jav El Nino, o ktorom sme informovali v samostatnom článku.

Záznamy programu Copernicus naznačujú, že tri mesiace do septembra boli najteplejšie za posledných 120 000 rokov.

A pred začiatkom holocénu bola doba ľadová, takže by bolo dokonca logické povedať, že toto je najteplejší záznam za posledných 120-tisíc rokov,“ skonštatoval  klimatológ Stefan Rahmstorf.

„Júl by nás nemal zaujímať preto, že je to rekord, ale preto, že to nebude rekord na dlho,“ poznamenala klimatologička Friederike Otto z londýnskej Imperial College s tým, že „je to ukazovateľ toho, ako veľmi sme zmenili klímu,“ cituje portál Startitup.

Mnohé rekordy súvisiace s klímou pritom v roku 2023 boli prekonané s „obrovskou rezervou“ najmä v prípade priemernej teploty v oceánoch. Tie totiž absorbujú takmer všetko prebytočné teplôty spôsobované ľudskou činnosťou.

Podľa odborníka Johana Rockstroma zaznamenané teploty morského povrchu sú „úplne mimo graf“ a vedci zatiaľ nedokážu úplne vysvetliť, prečo je to tak. Extrémne teploty však potenciálne ohrozujú morský život a korálové útesy, ale môžu spôsobiť aj zvýšenie intenzity tropických búrok.

Vedci tiež uvádzajú, že do roku 2023 boli dni s globálnou priemernou teplotou prekračujúcou 1,5 °C v porovnaní s doby pred priemyselnou revolúciou pomerne zriedkavé. Avšak v tomto roku bolo už do septembra zaznamenaných 38 takýchto dní. To ukazuje na výrazné zvýšenie globálnej priemernej teploty.

Čítajte viac z kategórie: Novinky