Takmer každé jablko dostupné na európskom trhu dnes nesie stopy viacerých pesticídov. Najnovšia analýza, na ktorú upozornil portál Earth, ukazuje, že až 85 percent testovaných vzoriek obsahovalo viac než jednu účinnú látku.

Zdanlivo nevinné ovocie sa tak stáva ukážkovým príkladom toho, ako každodenná expozícia chemikáliám predbieha spôsob, akým sa stále hodnotí ich bezpečnosť.

Na prvý pohľad sa testované jablká nijako nelíšili od tých, ktoré si Európania pravidelne kupujú v supermarketoch. Organizácia Pesticide Action Network Europe v spolupráci s partnermi analyzovala 59 lokálne dopestovaných jabĺk z 13 krajín. Výsledky však odhalili takmer plošnú prítomnosť rezíduí pesticídov, pričom niektoré vzorky obsahovali naraz až sedem rôznych látok.

Problém nespočíva len v jednotlivých pesticídoch, ale najmä v ich kombináciách. Ľudský organizmus ich neprijíma izolovane a ani ich tak nespracováva.

Európske regulačné orgány sa snažia reagovať prostredníctvom takzvaného kumulatívneho hodnotenia rizika, ktoré má posúdiť spoločné účinky látok pôsobiacich na rovnaké orgány. Hoci legislatíva takýto prístup vyžaduje, jeho praktické zavedenie sa stále len vyvíja. Európska komisia pritom pripúšťa, že ide o proces, ktorý prebieha v spolupráci s členskými štátmi pomalšie, než by si situácia vyžadovala.

PFAS a deti v centre pozornosti

Osobitné obavy vyvoláva prítomnosť takzvaných PFAS látok, teda chemikálií, ktoré sa v prírode rozkladajú len veľmi pomaly. Analýza ich odhalila v 64 percentách testovaných jabĺk. Ich problém spočíva v perzistencii, dokážu pretrvávať v pôde aj vode a následne sa opakovane vracať do potravového reťazca aj dlho po aplikácii.

Výskum identifikoval osem rôznych PFAS pesticídov a každý zúčastnený štát mal aspoň jednu kontaminovanú vzorku. Práve ich dlhodobá prítomnosť vysvetľuje, prečo odborníci varujú pred rezíduami, ktoré presahujú rámec jednej pestovateľskej sezóny.

Zvlášť citlivou skupinou sú deti. Európska únia uplatňuje na detskú výživu výrazne prísnejšie limity, približne 0,01 miligramu na kilogram. Podľa analýzy by až 93 percent testovaných jabĺk týmto kritériám nevyhovelo. To neznamená, že čerstvé ovocie predstavuje rovnaké riziko ako spracovaná detská strava.

Freepik

Ďalším varovným signálom je prítomnosť pesticídov zo zoznamu látok určených na postupné nahradenie. Ide o najtoxickejšie zlúčeniny, ktoré by mali byť prioritne vyraďované, ak existujú bezpečnejšie alternatívy. Napriek tomu sa objavili v 71 percentách vzoriek.

Prečo sa jablká striekajú tak často

Za vysokou mierou kontaminácie stojí aj samotný spôsob pestovania. Jablone sú dlhodobo vystavené tlaku húb, škodcov aj poškodeniu počas skladovania. Aj drobné vizuálne nedostatky totiž znižujú ich trhovú hodnotu. Preto sa v Európe bežne aplikujú pesticídy približne 30-krát ročne.

Takáto intenzívna ochrana vysvetľuje, prečo sú rezíduá tak rozšírené, aj keď jednotlivé aplikácie spĺňajú legislatívne limity. Problém sa kumuluje práve v ich kombinácii.

Freepik

Bežné umývanie pritom nedokáže všetko odstrániť. Výskumy ukazujú, že voda odstráni najmä povrchové zvyšky, zatiaľ čo časť pesticídov zostáva v šupke. Ošúpanie jablka síce výrazne znižuje expozíciu, no zároveň pripravuje konzumenta o vlákninu a ďalšie živiny koncentrované práve pod šupkou.

Alternatívou sú bio jablká, ktoré vylučujú väčšinu syntetických pesticídov. Ani tie však nie sú úplne bez stôp, keďže kontaminácia môže pochádzať z prostredia alebo spracovania.

Čítajte viac z kategórie: Novinky