Slaná voda sa pomaly, no neúprosne dostáva tam, kde by ju nikto nechcel – do zásob podzemnej pitnej vody. Najnovší výskum publikovaný v prestížnom časopise Nature Water upozorňuje na problém, ktorý môže v najbližších desaťročiach zásadne ovplyvniť miliardy ľudí aj globálnu produkciu potravín.

Pobrežné podzemné vody patria medzi kľúčové zdroje pitnej vody v mnohých regiónoch sveta. Tlak na tieto zásoby však rastie. Nadmerné čerpanie vody v kombinácii so stúpajúcou hladinou oceánov vytvára nebezpečný koktail, ktorý vedie k ich postupnej degradácii. Výsledkom je zasolenie, ktoré robí vodu nevhodnou na pitie aj poľnohospodárske využitie.

Za výskumom stojí tím vedený profesorom Robert Reinecke z Johannes Gutenberg University Mainz a Annika Nolte z Climate Service Center Germany. Vedci analyzovali obrovský objem dát a priniesli zatiaľ najkomplexnejší pohľad na stav pobrežných podzemných vôd.

„Medzi rokmi 1990 a 2024 viac než 20 % skúmaných pobrežných oblastí vykázalo výrazné zmeny v hladine podzemnej vody. V niektorých prípadoch klesala o viac než 50 centimetrov ročne. To poukazuje na nadmerné čerpanie a s tým spojené riziko prenikania morskej vody a následného zasolenia,“ vysvetlil Reinecke.

Kritickým faktorom je pritom aj globálne otepľovanie. „Ak hladina podzemnej vody klesá, morská voda do nej môže prenikať oveľa jednoduchšie,“ dodáva vedec. Práve kombinácia klimatických zmien a ľudskej aktivity predstavuje zásadnú hrozbu pre stabilitu týchto zdrojov.

Výskum sa opiera o dáta z približne 480-tisíc studní po celom svete, čo z neho robí najväčší globálny dataset svojho druhu. Vedci tak dokázali prvýkrát porovnať vývoj podzemných vôd naprieč kontinentmi a identifikovať najrizikovejšie oblasti.

Nerovnomerné zmeny, no jasný trend

Hladiny podzemných vôd sa nemenia všade rovnako. V niektorých regiónoch dokonca stúpajú, no celkový trend od roku 2016 je jednoznačný: čoraz viac oblastí zaznamenáva ich pokles.

„Rozsah zmien hladiny podzemnej vody sa výrazne líši, a to aj na malej geografickej škále,“ upozorňuje Reinecke. Najvýraznejší pokles vedci zaznamenali na pobrežiach Spojených štátov a Strednej Ameriky, v oblasti Stredozemného mora, v Južnej Afrike, Indii či južnej Austrálii.

Zvlášť ohrozené sú oblasti, kde sa hladina podzemnej vody nachádza blízko úrovne mora. Rovnako rizikové sú suché regióny, kde sú obyvatelia na podzemnej vode existenčne závislí. Práve tam môže aj menšia zmena spôsobiť zásadné problémy.

Pexels

Ohrozené sú miliardy ľudí aj potravinová bezpečnosť

Dôsledky zasolenia podzemných vôd presahujú rámec samotného zásobovania pitnou vodou. Problém sa dotýka aj poľnohospodárstva a prírodných ekosystémov, ktoré sú na sladkej vode závislé.

Pobrežné oblasti pritom obýva viac než 30 % svetovej populácie. Ak dôjde k zhoršeniu kvality vody, následky budú citeľné vo veľkom meradle. Menej dostupná pitná voda môže viesť k migrácii, ekonomickým stratám aj geopolitickému napätiu.

Pixabay (Úprava redakcie)

„Naša štúdia poskytuje globálne dôkazy, že pobrežné podzemné vody sú ohrozené zasolením a musia sa stať prioritou monitorovania a riadenia,“ zdôrazňuje Reinecke. „V priebehu nasledujúcich 50 rokov môžu vo všetkých pobrežných oblastiach sveta vzniknúť nedostatky pitnej vody.“

Výskum tak prináša nielen alarmujúce zistenia, ale aj výzvu na okamžité opatrenia. Bez systematického monitorovania a udržateľného hospodárenia s vodnými zdrojmi môže byť jeden z najzákladnejších pilierov ľudskej existencie vážne narušený.

Čítajte viac z kategórie: Novinky