Taktovanie je tu s nami už od uvedenia prvých procesorov. Snaha používateľov o dosiahnutie čo najväčšieho výkonu z malého kusu kremíka neklesla ani po toľkých rokov, hoc dnes sú možnosti výrazne väčšie. Už to viac nie je len doména skúsených používateľov, ale zvládne to aj laik, ktorý v podstate ani nemusí vedieť, ako taktovanie procesora funguje.

Sleduj Fontech.sk aj na Facebooku, YouTube a Instagrame!

Čo to vlastne taktovanie je? V podstate ide o cieľavedomú činnosť, ktorej snaha je zvýšenie pracovnej frekvencie (taktu) procesora. Nemusí to však zákonite byť aj procesor, ale taktovať je možné grafické karty, operačné pamäte či dokonca aj obnovovaciu frekvenciu monitorov. Spoločne sa pozrime na to, ako sa do dnešného dňa zmenili podmienky spred pár rokov a aké má dnes používateľ možnosti.

Na začiatok trochu histórie

Staršie ročníky si určite pamätajú fyzické tlačidlo TURBO, ktoré bolo na vybraných zostavách a vďaka tomu sa dokázal výkon procesora (paradoxne) znížiť, čím sa zabezpečila kompatibilita s programami, ktoré boli vyvinuté na konkrétnu frekvenciu a ak mal procesor takt vyšší, tak program išiel jednoducho príliš rýchlo. Vtedy to síce bolo len o niekoľkých megahertzov, no viac ich nemali ani vtedajšie čipy. Taktovať šlo aj pomocou BIOSu a táto možnosť je tu dostupná aj dnes. V minulosti však v BIOSe boli veľmi obmedzené možnosti a bolo ťažšie sa v ňom vyznať. Dnes má používateľ k dispozícii krásne grafické prostredia, ktoré sú spravené user-friendly a dokáže v ňom orientovať prakticky ktokoľvek. Len pre zaujímavosť, medzi najlepšie procesory v oblasti pretaktovania patrili:

  • Celeron 266 – tento kúsok bolo možné pretaktovať až na 400 MHz, čím sa dosiahol výsledný nárast výpočtového výkonu až o polovicu!
  • Celeron A 333 – Maximálny takt až 500 MHz znamenal, že aj tento procesor mohol byť dvakrát výkonnejší v porovnaní s verziou, ktorá bola oficiálne predávaná
  • Duron 600 – Tieto procesory mohli dosiahnuť takt až 1 GHz, čo z nich robilo rekordmanov a nárast výkonu sa pohyboval okolo 75 % (bolo však nutné pristúpiť k fyzickým úpravám a to prelakovať čip vodivým lakom)
  • Pentium Dual-Core – z pôvodného taktu 1,8 GHz bolo možné so správnym kúskom kremíka dosiahnuť takt až 3 GHz

Dnes už je situácia o čosi iná. Maximálna rezerva procesorov sa pohybuje okolo 15 percent čo znamená, že o toľko sa dokáže zdvihnúť maximálny takt oproti defaultnému nastaveniu z výroby. Hovoríme samozrejme o bežnom taktovaní, ktoré je možné dosiahnuť v domácich podmienkach. Potom sú tu rôzne súťaže po svete (napr. na HWBot), kde sa súťažiaci predbiehajú v taktovaní a tam sa rozdiely pohybujú v desiatkách percent, pričom chladenie je pomocou tekutého dusíka a nie vzduchom, prípadne vodou, ako to má drvivá väčšina používateľov. Takéto extrémne taktovanie je však len krátkodobý proces a po tomto úkone sú čipy už zväčša nepoužiteľné, nakoľko už nie sú schopné zachovať stabilitu.

Ako prebieha taktovanie

Existujú dva spôsoby, ako dosiahnuť vyšší takt na procesore. Prvou možnosťou je zmena BCLK, čiže základnej frekvencie, prípadne tiež známej ako frekvencia zbernice. Ide však o veľmi nebezpečnú variantu, nakoľko sa od tejto frekvencie odvíja množstvo iných komponentov, ktoré zvýšenie nemusia znášať dobre a môže to byť zdrojom značnej nestability. Tento spôsob bol obľúbený hlavne v minulosti, nakoľko jednoduchým spôsobom šlo navýšiť výkon celej zostavy. Druhým a dnes obľúbenejším spôsobom je zmena násobiča, čo však nie je možné u všetkých procesorov. V prípade AMD čipov tu v podstate nie je žiadne obmedzenie, no u procesorov Intel je taktovanie dostupné len v prípade procesorov označených písmenom K. Samozrejme aj to sa dá obísť, no to už je na inú debatu.

V prípade jednoduchého taktovania (rozumej 100-200 MHz), je len málokedy nutné pristupovať k zmene napätia. To sa pohybuje od 1,3 – 1,45 V. Ak už berieš taktovanie vážne, tak je nutné sa pozrieť aj na túto hodnotu, pričom optimálne je dosiahnutie zlatej strednej cesty a to čo najnižšie napätie, pri čo najvyššom takte tak, aby systém ostal stabilný. K tomu slúžia rôzne nástroje, ktoré dokážu otestovať stabilitu systému a medzi tie najznámejšie patrí Prime95.

Prečítaj si tiež
Telefóny za korunu, minútová tarifikácia a slávne reklamy EuroTelu. Takto telefonovali Slováci pred 20 rokmi

Stabilita ide zároveň ruka v ruke s chladením, ktoré je veľmi dôležitým prvkom celého taktovania. Chceš dosiahnuť vysoké hodnoty? Jednoducho poriadne chlaď. Účinné chladenie umožňuje zvyšovať napätie a tým pádom aj zvyšovať výslednú frekvenciu procesora. Netreba sa však plašiť za vodným chladením, nakoľko tu platí pravidlo, že kvalitný vzduch je lepší ako nekvalitná voda. Aj keď sa preto môže zdať, že taktovanie je lacnou alternatívou zvyšovania výkonu, nemusí to byť zákonite tak, nakoľko je nutné investovať aj do kvalitnejšieho chladenia, nakoľko pribalené chladiče ledva zvládajú uchladiť hodnoty priamo z výroby.

Taktiež tu neplatí, že dva rovnaké procesory bude možné dostať na rovnaké hodnoty. Každý čip je iný a pri niektorých už len malá zmena vedie k nestabilite a prakticky je nemožné z nich dostať viac výkonu, než je dané z výroby. Záleží tak už len od toho, či budeš mať pri kúpe šťastie. Využiť však môžeš aj rôzne ponuky obchodov, ktoré ponúkajú procesory s už zvýšeným výkonom.

Taktiež je tu možné využiť rôzne utility, ktoré ponúkajú samotní výrobcovia základných dosiek a v podstate ide o bezpečnú možnosť, ako navýšiť výkon. Nie je to však najlepšia, nakoľko tieto prednastavené režimy majú veľmi zvýšené napätie, čo už ako si sa dozvedel, nie je veľmi dobré pre procesor.

Zhrnutie

Takže na záver menšia rekapitulácia. Ak chceš taktovať, určite by si mal mať naštudovanú problematiku a postupuj pri tom pomaly. Ako sa hovorí: Pomaly ďalej zájdeš. Dôležité je dobré chladenie procesora a taktiež aj celý tok vzduchu v bedni. Nezabúdaj však, že celý proces je na vlastné riziko a hoc tvoj procesor podporuje taktovanie, v prípade jeho zlyhania ti ho výrobca nereklamuje.

AMD Ryzen

Ak si teda v tomto neveríš, zver to do rúk odborníkom, prípadne využi niektorí z nástrojom, ktoré ponúkajú výrobcovia základných dosiek. Tu však dávaj pozor pri jej výbere, nakoľko nie každá to dovoľuje, rovnako ako nie každý procesor sa dá pretaktovať. V prípade Intelu sú to procesory s označením „K“ a k nemu je nutné dokúpiť dosku zo „Z“ rady. Ak máš doma AMD procesor z najnovšej rady Ryzen, tak tie je možné taktovať všetky, pričom odporúčaná je doska minimálne z rady „B“.

O autorovi
Martin Lajčák
Volám sa Maťo a momentálne som študentom vysokej školy. Medzi moje záľuby patria nové technológie, športovanie a nepohrdnem ani dobrou knihou. Môžeš ma sledovať aj na Instagrame - @matolajcak