Aktualizované 25. augusta 2022 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba po prvý raz objavil v atmosfére exoplanéty oxid uhličitý. Spektroskopia cudzích planét sa, vďaka tomuto jedinečnému teleskopu, dostáva na úplne iné úrovne než doteraz, informuje v tlačovej správa NASA.

Prvé jasné známky tejto molekuly detegoval najpokročilejší vesmírny teleskop v atmosfére planéty WASP-39 b, ktorá obieha okolo hviezdy WASP-39 vzdialenej od Zeme približne 700 svetelných rokov. Nejedná sa však o planétu podobnú Zemi a to ani zďaleka.

NASA/ESAúCSA/STScl

Aj keď jej hmotnosť dosahuje „len“ približne štvrtinu hmotnosti Saturnu, jej priemer je 1,3-násobne väčší od Jupiteru. Táto „nafúknutosť“ je čiastočne spôsobená aj jej vysokou teplotou, ktorá dosahuje až 700 °C.

V minulosti túto exoplanétu pozorovali aj iné vesmírne teleskopy, ktoré odhalili prítomnosť vodnej pary, sodíka a draslíka. Za objav vedci vďačia práve extrémnej citlivosti Teleskopu Jamesa Webba v infračervenom spektre.

Aktualizované 22. augusta 2022 – Teleskop Jamesa Webba sa po pozorovaní vzdialených hviezd, hviezdokôp a galaxií opäť pozrel na našu vlastnú Slnečnú sústavu, informuje v tlačovej správe NASA. Konkrétne sa zameral na najväčšiu planétu v nej – Jupiter.

„Skutočne sme neočakávali, že to bude tak dobré, úprimne. Je naozaj pozoruhodné, že môžeme na Jupiteri vidieť detaily spolu s jeho prstencami, malými satelitmi a dokonca galaxiami na jednej snímke,“ vysvetľuje planetárna astronómka Imke de Pater.

Obe snímky pochádzajú zo zariadenia NIRCam, ktoré pozoruje vesmír v infračervenom spektre, čo vysvetľuje aj nepravé farby snímok. Infračervené snímky sú totiž prirodzene čiernobiele a je nutné im dodať farbu na základe získaných údajov.

Aktualizované 2. 8. 2022 – Vesmírny teleskop Jamesa Webba zachytil s nezvyčajnou jasnosťou galaxiu, ktorá je pre svoj jedinečný vzhľad známa ako názvom Koleso voza. Na základe správy Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a NASA o tom informuje tlačová agentúra TASR.

Koleso voza je od Zeme vzdialené asi 500 miliónov svetelných rokov a leží v súhvezdí Sochár. Svoj nezvyčajný tvar získalo po zrážke dvoch galaxií. V dôsledku nárazu vznikli dva prstence, ktoré obklopujú stred galaxie ako „vlnky v jazierku, keď do neho hodíte kameň“, uviedla NASA a ESA v spoločnom vyhlásení.

NASA/ESA/CSA/STScl

Menší biely prstenec sa drží blízko stredu galaxie, zatiaľ čo vonkajší prstenec sa so svojím farbenými lúčmi už 440 miliónov rokov rozpína smerom do vesmíru, uvádza sa vo vyhlásení. Pri tom, ako sa vonkajší prstenec rozpína naráža na plyn, v dôsledku čoho vznikajú nové hviezdy.

Predpokladá sa, že sa v minulosti zrazila s inou galaxiou a ešte predtým bola špirálovou galaxiu rovnako, ako Mliečna cesta.

Aktualizované 12. 7. 2022 o 17:15– Živé vysielanie kľúčovej udalosti, v rámci ktorej NASA a ESA zverejnili prvé snímky a dáta z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST), nedopadlo po technickej stránke práve najlepšie. Okrem neustálych výpadkov, prerušovaného videa a problémom so zvukom však priniesla aj skvelé správy a predstavila dáta, ktoré sú naozaj neuveriteľné.

NASA/ESA/CSA/STScI

Prvá dnešná snímka zobrazuje binárny hviezdny systém NGC 3132 vzdialený 2 500 svetelných rokov, v ktorom jedna z hviezd vysiela do okolia prstence plynov a vytvára tak nádhernú hmlovinu. Snímka je dostupná vo dvoch spektrách.

VŠETKY FOTOGRAFIE V GALÉRII:

JWST sa napríklad pozrel aj na exoplanétu WASP-96b, vzdialenú 1 000 svetelných rokov a v jej atmosfére našiel vodu. Agentúra však zverejnila aj spektrálne dáta galaxií, ktoré sa nachádzajú v prvej zverejnenej snímke s množstvom galaxií a odhaľuje ich zloženie v mladom vesmíre.

Pôvodný článok:

Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) vyhotovil svoju prvú vedeckú snímku vzdialeného vesmíru, na konferencii ju prezentoval samotný prezident Spojených štátov amerických. Jedinečná snímka navždy zmení astronómiu a to, ako sa dívame na vesmír okolo nás – už zajtra nás navyše čaká čosi oveľa väčšie.

Dočkali sme sa

JWST sa pripravoval na tento moment skutočne dlho a rovnako tak aj vedci a inžinieri, ktorí za ním stoja a s nimi celý svet. Po dlhých rokoch odkladov a komplikovaného vývoja, ktorý sa neprestával predražovať, sa dostal do vesmíru koncom minulého roka a po dosiahnutí svojej destinácie na libračnom bode L₂ započal zložitý proces kalibrácie jednotlivých systémov.

NASA/ESA/CSA/STScI

Prvá snímka, ktorú JWST oficiálne vyhotovil, zachytáva časť vesmíru vzdialenú viac ako 13 miliárd svetelných rokov. To znamená, že svetlo z tohto priestoru k nám cestovalo vyše 13 miliárd rokov a jedná sa preto o fotografiu veľmi mladého vesmíru s tak vysokým rozlíšením a presnosťou, ako to nedokázal žiadny iný teleskop.

Jedná sa o najostrejšiu snímku raného vesmíru z infračerveného observatória, avšak nejde o najvzdialenejší priestor, na ktorý sa ľudstvo pozrelo. Je ale možné očakávať, že sa JWST pozrie oveľa ďalej a s vyššou citlivosťou, než ktorýkoľvek iný experiment v histórii.

Dostaneme oveľa viac

Historický moment však dneškom rozhodne nekončí a NASA chce v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) už zajtra zverejniť aj niekoľko ďalších vedeckých snímok, ktoré pomocou najdrahšieho a najkomplexnejšieho vesmírneho observatória vyhotovila. Okrem toho zverejní aj získané spektroskopické dáta o približne 16:30 nášho času, 12. júla, píše v tlačovej správe.

Administrátor NASA Bill Nelson s prvou snímkou vyhotovenou Vesmírnym teleskopom Jamesa Webba. Zdroj: NASA/Aubrey Gemignani

Nie je zatiaľ známe, kam sa všade stihol JWST pozrieť a čo všetko budú ďalšie snímky a zverejnené dáta obsahovať. Už teraz je ale jasné, že sa bude jednať o snímky s bezprecedentným rozlíšením a detailmi, ktoré zásadne pomôžu astronómom a ďalším vedcom v skúmaní vesmíru a tiež exoplanét, ktorých atmosféry má JWST preskúmať zbližša.

Tento projekt sa dlhé roky odkladal a vôbec nestihol pôvodne plánovaný harmonogram, podľa ktorého mal letieť už v roku 2007. Najlepšie na tom nebol ani rozpočet, ktorý nakoniec prekročil JWST niekoľkonásobne. V tomto prípade však naozaj platí, že na vedu nemožno dať cenovku.

Jedinečné observatórium

JWST je vybavený štyrmi vedeckými prístrojmi, ako Blízko-infračervená kamera (NIRCam, vyrobená Arizonskou univerzitou), Blízko-infračervený spektrograf (NIRSpec, vyrobený Európskou vesmírnou agentúrou), Stredno-infračervený nástroj (MIRI, vyrobený NASA v spolupráci s európskymi krajinami) a napokon FGS/NIRISS, teda Citlivý navigačný senzor, Blízko-infračervený zobrazovač a Bezštrbinový spektrograf.

Práve FSG vedci použili pre vyhotovenie predbežnej snímky, ktorú použili ako upútavku na hlavnú udalosť. Táto mozaika je zložená z 72 jednotlivých expozícií, ktoré zariadenie vykonalo počas 32-hodinového testovacieho pozorovania.

Čítajte viac z kategórie: Novinky