Rok 2022 bol z pohľadu klimatických zmien doslova jednou veľkou katastrofou. Naprieč celým rokom sa objavovalo množstvo katastrofických informácií od toho, ako extrémne javy, ktoré sú úzko spojené so zmenami klímy ako záplavy a vlny horúčav, sú oveľa intenzívnejšie, než naznačovali predchádzajúce hodnotenia, cez to, ako svet smeruje do zatiaľ neprebádaného územia deštrukcie až po to, ako ľudstvu dochádzajú možnosti zastavenia klimatickým zmien a mizne aj šanca na záchranu planéty.

Teplota oceánov je nebezpečne vysoká

Žiaľ, zlé správy pokračujú aj v roku 2023. Ako upozornila Česká televízia na svojom webe, podľa autorov nového výskumu publikovaného v žurnále Advances in Atmospheric Sciences, boli v roku 2022 svetové oceány najteplejšie za celú dobu merania ich teploty. Podľa autorov štúdie ide o nevyvrátiteľný dôkaz toho, že emisie spôsobené ľudskou činnosťou zapríčinili rozsiahle zmeny klímy.

Ako píše portál TheGuardian, až 90 % všetkého prebytočného tepla na planéte, ktoré je zachytené emisiami skleníkových plynov, sa absorbuje v našich oceánoch. Všetky záznamy pritom naznačujú neúprosný nárast teploty oceánov, pričom k zásadnému urýchleniu otepľovania došlo po roku 1990. Pre zaujímavosť,  presné záznamy sa vedú od roku 1958, ale korene siahajú až do roku 1940.

Obsah tepla v oceánoch pritom prevýšil úrovne z predchádzajúceho roka o približne 10 Zettajoulov, čo zodpovedá 100-násobku celosvetového množstva elektrickej energie vyrobenej v roku 2021, píše portál France24.

Podľa autorov je vysoko pravdepodobné, že oceány sú teraz dokonca najteplejšie za posledných 1000 rokov a zahrievajú sa rýchlejšie, ako kedykoľvek za posledných 2000 rokov.

Vo všeobecnosti sa tiež očakáva, že minulý rok bol štvrtým alebo piatym najteplejším zaznamenaným rokom pre teploty vzduchu. Aktuálne však ešte nie sú zhromaždené všetky potrebné údaje.

Otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou

Vzhľadom na to, že teplota oceánov je oveľa menej ovplyvňovaná prirodzenou variabilitou klímy ako teplota atmosféry, oceány predstavujú nepopierateľný indikátor globálneho otepľovania spôsobeného ľudskou činnosťou.

Teplota morského povrchu má pritom obrovský vplyv na svetové počasie. Neustále otepľovanie vody v oceánoch prispieva k extrémnemu počasiu, čo zasa vedie k intenzívnejším hurikánom a tajfúnom, väčšej vlhkosti vzduchu, čo sa odráža na intenzívnejších dažďoch a záplavách.

„Kolobeh energie a vody na Zemi sa v dôsledku emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou rozsiahlo zmenil, čo je príčinou rozsiahlych zmien v klimatickom systéme Zeme,“ cituje Česká televízia profesora Johna Abrahama z University of St. Thomas v Minnesote.

Ako sme upozornili v samostatnom článku, teplotné rekordy padali i napriek tomu, že minulý rok prebehli až tri udalosti La Niña – oceánsky a atmosféricky jav, počas ktorého teplota vody vo východnej rovníkovej časti Tichého oceánu klesne o 3 až 5 °C.

Zohriata voda taktiež expanduje a ukrajuje z ľadovej pokrývky Antarktídy a Grónska. Oceány pritom stoja v prvej línie a samé o sebe pohlcujú asi tretinu oxidu uhličitého produkovaného ľudskou činnosťou. To vedie k ich neustálemu okysľovaniu, čo je zasa spojené s vymieraním koralov a strate koralových útesov.

Minulé štúdie tiež ukázali, že, ak sa nám zásadným spôsobom nepodarí obmedziť emisie skleníkových plynov, v roku 2100 bude vyhynutím ohrozených až 90 % všetkých morských živočíchov

Výsledky tejto štúdie sú založené na celom rade údajov nameraných mnohými meracími prístrojmi rozmiestnenými v oceánoch po celom svete.