Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Slnečná škvrna AR3038 zdvojnásobila svoju veľkosť len v priebehu 24 hodín.

Aktuálne je takmer 3-násobne väčšia, ako planéta Zem a je namierená priamo na nás. Na tému upozornil portál Space.

Gigantická škvrna na Slnku

Ako informuje portál ScienceAlert, slnečná škvrna AR3038 narástla od nedele 19. júna do pondelka 20. júna na 2,5-násobok veľkosti Zeme, čo znamená, že predmetná škvrna dosahuje v priemere až takmer 32 000 kilometrov.

SDO/HMI

Vzhľadom na to, že táto škvrna je aktuálne otočená k Zemi, znamená to, že v blízkej budúcnosti by k nám teoreticky mohla vyslať masívny balík nabitých častíc v podobe výronu koronálnej hmoty. Ako ďalej uvádza portál SpaceWeather, magnetické pole, ktoré obklopuje AR3038 má totiž potenciál „odpáliť“ slnečnú erupciu triedy M a to priamo k našej planéte.

Slnečné erupcie sú klasifikované v triedach A, B, C, M a X, kde písmeno A označuje najslabšiu a písmeno X tú najsilnejšiu triedu slnečných erupcií pri vlnovej dĺžke 100 – 800 pikometrov.

Poriadne silná

Každá trieda má svoj vrcholový tok vyjadrený vo wattoch na meter štvorcový (W/m2) až desaťkrát väčší ako predchádzajúca trieda. Vo všeobecnosti sú slnečné erupcie triedy M sú považované za stredne veľké erupcie, ktoré dokážu na Zemi narušiť niektoré rádiové frekvencie, prípadne môžu astronautov vystaviť väčšej úrovni radiácie.

Rádiové výpadky

Keď častice vyvrhnuté počas slnečnej erupcie narazia na hornú atmosféru Zeme, röntgenové  a ultrafialové žiarenie ionizuje atómy v tejto oblasti, čo znemožňuje odrážanie vysokofrekvenčných rádiových vĺn a dochádza k rádiovým výpadkom.

Rádiové výpadky sú podľa závažnosti klasifikované v triedach R1 až R5, pričom k výpadkom triedy R3 došlo len pred pár mesiacmi nad Áziou a Atlantickým oceánom.

NASA's Goddard Space Flight Center/Conceptual Image Lab

Ako pre portál FonTech.sk v rozhovore objasnil astronóm Peter Gömöry, pre však pre nás výhodou, že vždy keď dôjde k erupcii, máme o nej informácie už do 8 minút. Práve toľko totiž trvá cesta fotónom uvoľneným pri erupcii na Zem.

Týmto spôsobom vieme vopred určiť, či k nám necestuje aj balík hmoty uvoľnený pri výrone koronálnej hmoty nesúci elektrický náboj, ktorý môže interagovať s našimi technológiami. Keďže tento balík samozrejme necestuje rýchlosťou svetla, príde k Zemi oveľa neskôr, ako fotóny, ktoré nám prezradili, že na Slnku bola erupcia. Tie najrýchlejšie balíky hmoty k nám letia 15 až 18 hodín a tie pomalšie aj 2-3 dni.

Zem zasiahla geomagnetická búrka aj 13. júna, išlo však o búrku úrovne G1, teda tej najnižšej, ktorá môže spôsobiť slabé zhoršenie rádiovej komunikácie či jej krátku stratu. Čo všetko môžu spôsobiť geomagnetické búrky a aké sú vôbec tie najhoršie scenáre nám nedávno prezradili slovenskí vedci v samostatnom článku.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú