V priebehu tohto mesiaca došlo už k niekoľkým mohutným slnečným explóziám. K tej poslednej len včera, pričom jej následky spôsobili rádiové výpadky nad Áziou a Austráliou. Na tému upozornil portál LiveScience.

Výpadky rádiových vĺn

Ako uvádza portál SpaceWeather, v pondelok 25. apríla vybuchla na Slnku slnečná škvrna s označením AR2993. Zaujímavé je, že táto slnečná škvrna vybuchla hneď dvakrát v krátkom slede, pričom erupcie boli klasifikované, ako slnečné erupcie triedy M.

Space Weather Prediction Center/NOAA

Slnečné erupcie triedy M sú považované za stredne veľké erupcie, ktoré dokážu na Zemi narušiť niektoré rádiové frekvencie, prípadne môžu astronautov vystaviť väčšej úrovni radiácie. Slnečná škvrna AR2993 je stredne veľká, ktorá ma plochu stoviek miliónov kilometrov štvorcových.

Slnečné škvrny sú v podstate obrovské oblasti na Slnku, na ktorých je magnetické pole dočasne niekoľkonásobne silnejšie, ako v okolitých oblastiach. Toto magnetické pole je dokonca tak silné, že dočasne blokuje tok horúcich plynov z vnútra Slnka, vďaka čomu sú slnečné škvrny chladnejšie, ako ich okolie a preto sa javia ako „tmavé fľaky“.

Zatiaľ čo slnečné škvrny sú oblasti so silným magnetickým poľami, javy ako slnečné erupcie, či výrony koronálnej hmoty (CME) vznikajú magnetickou rekonexiou, ktorá spôsobí roztrhnutie magnetických vlákien. Tie sa následne vrátia do stavu s nižšou hodnotou energie a všetka prebytočná energia sa vyžiari.

Na Slnku došlo k explóziám aj minulý týždeň

Vzhľadom na to, že aktuálny solárny cyklus dosiahne svoje maximum až niekedy v roku 2025, očakáva sa postupné zvyšovanie počtu, ale i intenzity slnečných škvŕn, slnečných erupcií a CME.

Niektoré z nich pritom budú omnoho silnejšie ako posledná „dvojitá“ erupcia M1. Aj minulý týždeň, 19. a 20. apríla, došlo na Slnku k slnečným erupciám. Ako píše portál Independent, zatiaľ čo 19. apríla došlo k erupcie triedy M, 20. apríla došlo k mohutnej erupcii triedy X.

Erupcie triedy X sú až 10-násobne silnejšie ako erupcie trieda M, pričom erupcie tejto kategórie dokážu prerušiť, prípadne poškodiť satelity, rádiovú komunikáciu, či dokonca elektrickú sieť na našej planéte. Našťastie pre nás, slnečná škvrna AR2992, ktorá vybuchla minulý týždeň nesmerovala k Zemi.

So solárnymi erupciami, slnečnými škvrnami a CME súvisia aj geomagnetické búrky. Tie vznikajú, keď solárny vietor narazí na magnetické pole Zeme. Najzreteľnejší efekt týchto búrok je pritom intenzívna polárna žiara, ktorá vďaka týmto búrkam vzniká.

Keď totiž balík hmoty zo Slnka zasiahne magnetické pole našej planéty, vyvrhnuté nabité častice sa „skĺznu“ po siločiarach magnetického poľa až k južnému a severnému pólu, kde interagujú s plynmi v atmosfére a ionizujú častice vzduchu, v dôsledku čoho vzniká polárna žiara.

Výbuch „mŕtvej“ solárnej škvrny

Erupcia na Slnku sa konala aj 11. apríla, kedy na našej centrálnej hviezdy vybuchla „mŕtva škvrna“. Pri tejto udalosti došlo aj k uvoľneniu koronálnej hmoty, ktorá sa rútila priamo k Zemi. V tomto prípade vybuchla slnečná škvrna s označením AR2987, pričom výbuch bol klasifikovaný ako erupcia triedy C (menšia solárna erupcia). Na Zemi sa vďaka interakcii s magnetickým poľom táto erupcia a následný výron koronálnej hmoty prejavili ako geomagnetická búrka G1.

Išlo teda o miernu búrku, ktorá spôsobila, že polárnu žiaru bolo vidieť v nižších zemepisných šírkach ako zvyčajne. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP