Nový výskum presne vypočítal následky nukleárnej zimy. Výsledky sú horšie, než si vedci mysleli
Nie je žiadnym tajomstvom, že prípadný jadrový konflikt by mal katastrofálne následky nielen pre ľudí, ale aj pre životné prostredie. Vedci už desaťročia varujú, že tzv. nukleárna zima by znamenala masívne zníženie teploty, zlyhanie úrody a kolaps globálneho ekosystému. Nový výskum vedcov z Penn State University však tieto scenáre prvýkrát presnejšie kvantifikuje – a porovnáva ich aj s historickými udalosťami, ktoré nám dávajú jasnejší obraz o skutočnej hrozbe, píše Science Alert.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneSimulácia šiestich scenárov
Vedci použili agro-ekosystémový model Cycles, ktorý detailne sleduje kolobeh uhlíka a dusíka v pôde aj rastlinách. Do výpočtov zahrnuli šesť scenárov, pri ktorých do atmosféry unikne od 5,5 až po 165 miliónov ton sadzí. Ako informuje portál Earth.com, aj regionálny konflikt, ktorý by priniesol do atmosféry približne 5,5 milióna ton častíc, by spôsobil pokles svetovej úrody kukurice o 7 %. V prípade globálnej vojny so 165 miliónmi ton sadzí by sa úroda znížila až o 80 percent.
Úloha ultrafialového žiarenia
Výskum upozorňuje aj na ďalší faktor, ktorý zvyčajne stojí v tieni – poškodenie ozónovej vrstvy. Sadzové častice a dusíkové oxidy by urýchlili jej rozpad, čo by viedlo k zvýšenému prenikaniu UV-B žiarenia. To by podľa simulácií znížilo úrodu kukurice o ďalších 7 percent v rokoch šesť až osem po konflikte. V kombinácii so stratami z chladnejšieho a tmavšieho prostredia by tak celkový úbytok mohol dosiahnuť až 87 percent. Ako pripomína portál Penn State University, ide o bezprecedentný zásah do globálnej produkcie potravín.
Návrat k normálu potrvá roky
Štúdia tiež ukazuje, ako dlho by trvalo, kým by sa poľnohospodárstvo spamätalo. V závislosti od scenára by návrat úrody na pôvodnú úroveň trval sedem až dvanásť rokov. Rozdiely by boli výrazné aj geograficky – južná pologuľa a oblasti blízko rovníka by sa zotavovali rýchlejšie než severné regióny a vyššie zemepisné šírky. Pre mnohé krajiny by to znamenalo dlhodobú záťaž na zásobovanie obyvateľstva.

Porovnanie s prírodnými katastrofami
Aby bol rozsah dopadov jasnejší, vedci porovnali množstvo častíc uvoľnených pri nukleárnej zime s veľkými sopečnými erupciami z histórie:
-
Mount Pinatubo (1991) – vypustil 15–20 miliónov ton oxidu siričitého do stratosféry, čo spôsobilo globálne ochladenie o 0,5 až 1 °C na dva roky.
-
Tambora (1815) – vyvrhla medzi 37 až 45 km³ materiálu, čo viedlo k „Roku bez leta“ (1816) a masívnemu hladomoru.
-
Puyehue-Cordón Caulle (2011) – erupcia mala energiu ekvivalentnú 70 hirošimským bombám a do atmosféry vyniesla až 100 miliónov ton prachu a popola.
V porovnaní s tým by aj „menší“ jadrový konflikt vypustil násobne viac sadzí než Pinatubo a približne na úrovni obrovských sopečných erupcií. Rozdiel je však v tom, že sopečný prach sú najmä aerosóly oxidu siričitého, ktoré sa v atmosfére rozkladajú relatívne rýchlo, zatiaľ čo sadze z požiarov by tam pretrvávali podstatne dlhšie a ich vplyv na poľnohospodárstvo by bol ešte horší.
Citlivá rovnováha potravinového systému
Vedci v článku upozorňujú, že aj krátkodobé narušenie by malo devastujúci efekt na globálne zásoby potravín. Už pri strednom scenári by sa úroda pšenice znížila o viac než polovicu, čo by vyvolalo okamžitý tlak na trh a pravdepodobne viedlo k obrovským nepokojom. Navyše, zvýšená úroveň UV-B žiarenia by oslabila fotosyntézu a spomalila rast plodín aj v oblastiach, kde by ešte bolo možné pestovať.
„Nukleárna zima nie je len teoretický pojem. Historické sopečné erupcie nám ukázali, ako krehká je naša klíma a potravinový systém,“ cituje štúdia jedného z autorov.
Modely naznačujú, že globálna jadrová vojna by síce dramaticky znížila počet obyvateľov aj celkový dopyt po potravinách, no zároveň by prudko klesla poľnohospodárska produkcia a narušila distribúcia. Výsledok by bol výrazný nesúlad medzi potrebami a dostupnými zdrojmi. Z vedeckého pohľadu však platí, že takéto simulácie slúžia predovšetkým ako varovanie a nástroj prevencie – ukazujú, aká krehká je rovnováha medzi klímou a potravinovou bezpečnosťou. Zároveň poskytujú priestor pre hľadanie stratégií, ktoré by v prípade krízy dokázali zmierniť následky a urýchliť obnovu, ak by k nej niekedy došlo.
Čítajte viac z kategórie: Ekológia
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

AI pomohla vedcom vylepšiť mozgový implantát. Nevidiaci muž vďaka nemu zazrel záblesky svetla

Vedci zistili, čo robí mozog pred vyslovením slova. Objav dáva nádej ľuďom, ktorí nemôžu hovoriť

Okolo Zeme sa objavilo niečo, čo vedci ešte nevideli. Družica odhalila záhadný úkaz

Sopka nevybuchla, no do atmosféry vypustila niečo nečakané. Vedci odhalili historický úkaz

Vedci našli na Marse zvláštne útvary. Pod povrchom sa môže ukrývať cenný poklad
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Koniec po 60 rokoch: Obľúbená reštaurácia, kam Slováci chodili na veľké rezne pod 10 eur, musela zatvoriť
PREMIUMPeter Lackovič otvoril v Trnave novú ázijskú reštauráciu: „Stálo nás to približne 250-tisíc eur“ (ROZHOVOR)

Poplach u severného suseda Slovenska. V Poľsku pravdepodobne dopadla ruská raketa, minister hovorí o provokácii

Známa značka trdelníkov sa rúca: Po 12 rokoch bojuje o prežitie, ľudia do nej vložili státisíce eur

Mimoriadny zásah na škole v Modre má dohru. Polícia začala trestné stíhanie pre všeobecné ohrozenie
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Má kapacitu ako celá spotreba krajiny, no takmer sa nepoužíva. Slovensko dostane nový zdroj plynu
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
- Vedci odhalili štyri hranice, ktoré udržiavajú Zem v bezpečí. Tri sme už prekročili, varujú
- Netflix ukazuje trhák za 200 miliónov. Na Slovensko príde v podobe, akú doteraz rázne odmietal
-
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
- Vypredali ho skôr, než začala výroba. Prvý elektromobil slávnej značky je prekvapivý hit
- Vedci objavili materiál, ktorý opraví ľudské kosti extrémne rýchlo. Jeho pôvod fascinuje
- Má kapacitu ako celá spotreba krajiny, no takmer sa nepoužíva. Slovensko dostane nový zdroj plynu
-
- Švajčiari prišli na spôsob, ako vykurovať domácnosti takmer zadarmo. Teplo získajú z nečakaného zdroja
- 217 dní nevideli slnečné svetlo. Britská jadrová pýcha prekonala rekord, ale za akú cenu
- POTVRDENÉ: Veľká streamovacia služba na Slovensku končí. Stovky filmov a seriálov získa konkurencia
- Ľudstvo má 400 rokov na obranu. Sci-fi hit Netflixu prichádza, konečne máme dátum
- Najväčší film Christophera Nolona dorazil online aj s dabingom. Oplatí sa na jednom mieste
Volkswagen prepustí až 100-tisíc ľudí. Z Nemecka napriek tomu zazneli prekvapivé slová
Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo
Výrobcom počítačov a mobilov končí obľúbený trik. EÚ prísne skoncuje s falošnou ekológiou
Má stáť zelená energia 120 eur za MWh? ÚRSO označil zelenú energiu za drahý omyl, pravda je iná
Európa chcela odstrihnúť Putina, deje sa však opak. Dovoz ruského LNG prudko vzrástol
USA chystajú vesmírny štít za 160 miliárd eur. Prvý ostrý zásah príde v roku 2029
Mochovce dosiahli kľúčový míľnik. Štvrtý blok už rozbehol jadrovú reakciu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Koniec po 60 rokoch: Obľúbená reštaurácia, kam Slováci chodili na veľké rezne pod 10 eur, musela zatvoriť
PREMIUMPeter Lackovič otvoril v Trnave novú ázijskú reštauráciu: „Stálo nás to približne 250-tisíc eur“ (ROZHOVOR)

Poplach u severného suseda Slovenska. V Poľsku pravdepodobne dopadla ruská raketa, minister hovorí o provokácii

Známa značka trdelníkov sa rúca: Po 12 rokoch bojuje o prežitie, ľudia do nej vložili státisíce eur

