Vedcom z lekárskej fakulty Newyorskej univerzity sa podarilo vytvoriť unikátny mozgový implantát, ktorý dokáže v reálnom čase detegovať a zmierniť bolesť. Aj keď je celý projekt stále iba veľmi hlboko vo svojej experimentálnej fáze, výsledky novej štúdie publikovanej v periodiku Nature Biomedical Engineering dokazujú jeho vysokú efektivitu. Na tému upozornil portál NewAtlas.

Prvý mozgový implantát svojho druhu

Ak všetko pôjde podľa plánov, v budúcnosti by mohol mozgový implantát poslúžiť na zmierňovanie rôznych typov bolestí. Hoci je ešte veľmi ďaleko od reálneho nasadenia, experiment vykonaný na laboratórnych potkanoch dosiahol vynikajúce výsledky.

Ide o výrazný krok vpred v medicíne a o prvý implantát svoju druhu, ktorý môže v budúcnosti zmierniť akékoľvek krátkodobé ale i chronické bolesti, upozorňuje web MedicalDevice-Network.

Pixabay

Okrem toho, výsledky dosiahnuté v štúdii môžu priniesť vytúžené ovocie v podobe mozgových čipov, ktoré by dokázali odstrániť rôzne poruchy mozgu, ale i úzkosti, depresie či záchvaty paniky.

Ako uvádza portál Interesting Engineering, na predvídanie bolesti tím odborníkov aplikoval elektródy do oblasti predného cingulárneho kortexu, teda časti mozgu zodpovednej za spracovanie signálov bolesti.

Na utlmenie a úľavu od bolesti poslúžil optogenetický systém stimulujúci pyramídové neuróny (nervové bunky vyskytujúce sa v mozgovej kôre) v prelimbickej oblasti prefrontálnej kôry. Týmto spôsobom vytvorili vedci akúsi „neurálnu slučku“, ktorá v reálnom čase dokáže potláčať bolesť.

Vynikajúce výsledky

V štúdii uvádzajú, že zariadenie správne detegovalo rôzne druhy bolesti, od mechanických, cez tepelné, až po zápalové či neuropatické v 80 % prípadoch. Jeden z mnohých vykonaných testov ukázal, že hlodavce so zapnutým mozgovým implantátom reagovali na zdroj bolesti (sťahovali labky) až o 40 % pomalšie. To podľa všetkého naznačuje, že intenzita bolesti bola v podstatnej miere mozgovým implantátom znižovaná.

„Naše zistenia naznačujú, že tento implantát ponúka účinnú stratégiu na liečenie bolesti a to aj v prípadoch, kedy je ťažké presne určiť príznaky bolesti,“ uvádza hlavný autor štúdie Jing Wang.

Výhodou celého zariadenia je podľa autora štúdie aj to, že je celý systém plne automatizovaný, takže pacient by nemal možnosť zapínať si toto zariadenia sám, čím nedochádza ani k jeho nadmernému využívaniu.

Ešte raz treba však pripomenúť, že ide zatiaľ len o čisto experimentálny projekt, ktorý od reálneho využitia na ľuďoch má veľmi ďaleko. Je potrebné odstrániť mnoho problémov a zistiť, kde by vlastne v ľudskom mozgu tento čip mal byť implantovaný, aby fungoval presne podľa očakávaní.