Čínska lunárna misia Čchang-e 5 priniesla na Zem z Mesiaca viac ako 1 700 gramov vzoriek, ktoré urýchlene odovzdali do rúk vedcom a začali na nich vykonávať analýzy. Ako informuje portál Phys.org, vo vzorkách sa nachádzali aj sklené guľôčky dokazujúce katastrofu, ktorá v minulosti zasiahla nielen Mesiac, ale aj Zem.

Odhaľujú dávnu minulosť

Získané lunárne vzorky podľa najnovších analýz obsahujú nespočetné množstvo sklených guľôčok, ktoré vznikli pred miliónmi rokov počas bombardovania Mesiaca asteroidmi. Podobné objekty pritom našli geológovia aj na Zemi a to aj z obdobia spred 66 miliónmi rokov, kedy narazil do Zeme asteroid Chicxulub a vyhubil dinosaury, vysvetľujú vedci v štúdii.

Na Zemi bolo doteraz nájdených len asi 200 kráterov, ktoré sú pozostatkami zrážok s meteoritmi. Mesiac je však v tomto smere úplne iný a keďže na jeho povrchu chýba erózia, krátery zotrvávajú oveľa dlhšiu dobu. Obrovské množstvo týchto kráterov pritom skrýva odpovede týkajúce sa toho, ako v Slnečnej sústave ubúdali asteroidy – kedysi ich bolo totiž oveľa viac a planéty bombardovali prakticky neustále.

Beijing SHRIMP Center/Institute of Geology/Chinese Academy of Geological Sciences

Veľkosť spomínaných sklených guľôčok sa líši a kým v niektorých prípadoch merajú takmer centimeter, v iných menej než jeden milimeter. K ich vzniku dochádza pri dopade meteoritu, ktorý intenzívne zahreje svoje okolie a spôsobí roztavenie okolitej horniny. Tieto tekuté kvapôčky môžu následne dopadnúť aj niekoľko stoviek kilometrov od miesta zrážky.

Miliardy rokov histórie

Niektoré z kráterov na Mesiaci pochádzajú z obdobia spred 4 miliárd rokov, sonda Čchang-e 5 však pristála na mieste s pomerne jednoduchou geológiou. Sonda pristála na plošine s priemerom 400 km, ktorá je stará asi 2 miliardy rokov a má tak kratšiu a jednoduchšiu históriu, čo uľahčuje odoberanie vzoriek a aj ich následné analýzy a výskum.

Vizualizácia astronautov na Mesiaci počas misie Artemis. Zdroj: NASA

Odborníci v tomto prípade zistili, že nárazy dokážu dopraviť spomínané kvapôčky do vzdialenosti 20 až 100 km a to aj v prípade, že výsledný kráter má priemer len 100 metrov. Poznatky zároveň naznačujú, že veľké krátery s priemerom až 1 km sú oveľa efektívnejšie pri tvorbe takýchto roztavených kvapiek lunárnej horniny, píše The Conversation.

Plošina, na ktorej pristála sonda Čchang-e 5, je pokrytá viac ako 100 000 krátermi a s presnosťou určiť pôvod získaných sklených guľôčok je takmer nemožné. Štúdia napriek tomu opäť dokazuje dôležitosť získavania vzoriek z cudzích vesmírnych telies, ktoré môžu skrývať odpovede na množstvo otázok týkajúcich sa evolúcie našej planéty a Slnečnej sústavy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky