Tím astrofyzikov z Kodanskej univerzity dospel k dôležitým výsledkom na poli hviezdnych populácií mimo Mliečnej dráhy. Výsledok novej štúdie publikovaný The Astrophysical Journal má potenciál zmeniť chápanie širokého spektra astronomických javov, od tvorby čiernych dier, cez supernovy, až po to, prečo galaxie „umierajú“. Na tému upozornil Inštitút Nielsa Bohra na svojom webe.

Rozloženie hviezd

Od roku 1955 sa predpokladá, že zloženie hviezdnej populácie je v iných galaxiách podobné tomu v našej vlastnej Galaxii – prevláda zmes hviezd s nízkou až strednou hmotnosťou. Najnovšie tento predpoklad testovali odborníci z Inštitútu Nielsa Bohra na Kodanskej univerzite pomocou pozorovaní a simulácií až 140 000 galaxií.

Odborníci vďaka pokročilým modelom a simuláciám dospeli k záveru, že zloženie hviezdnej populácie v iných galaxiách je úplne iné ako v Mliečnej dráhe. Ukázalo sa totiž, že hviezdy vo vzdialených galaxiách sú zvyčajne hmotnejšie, ako hviezdy v našom „susedstve“. Objav má zásadný vplyv na celú astronomickú komunitu, ale aj na to, čo si myslíme, že vieme o vesmíre.

„Hmotnosť hviezd nám astronómom hovorí mnoho užitočných informácií. Ak zmeníte ich hmotnosť, zmeníte aj počet supernov a čiernych dier, ktoré vznikajú z masívnych hviezd,“ uvádza hlavný autor štúdie Albert Sneppen.

Sneppen tiež tvrdí, že na základe výsledkov ich štúdie budeme musieť prehodnotiť mnoho vecí, ktoré sme kedysi na základe odhadu rozloženia hviezd v galaxiách pokladali za správe.

Samozrejme, nie všetky galaxie boli úplne odlišné od tej našej. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že relatívne blízke galaxie mali populáciu hviezd podobnú tej našej, zatiaľ čo vzdialené galaxie sú plné veľkých hviezd, upozorňuje portál ScienceAlert.

Hoci objasniť dlhoročný problém, prečo galaxie začínajú vymierať, sa nepodarilo, nový výsledok naznačuje veľmi jednoduchý trend. Podľa nových zistení sa totiž zastavuje tvorba hviezd iba v tých najhmotnejších galaxiách, zatiaľ čo menej hmotné galaxie „rodia“ hviezdy i naďalej.

NASA

Raz zomrie aj vesmír

Jedného dňa sa však zastaví tvorba hviezd v každej galaxii a galaxie postupne začnú zomierať. Tento scenár zapadá do teórie známej ako Big Freeze (Veľké ochladenie), ktorý sa najlepšie zhoduje s našimi poznatkami o fyzike a vesmíre.

NASA

Scenár vychádza z teórie, že vo vesmíre, rovnako ako aj v iných izolovaných systémoch, sa entropia bude neustále zvyšovať až dosiahne svoju maximálnu hodnotu. Len čo entropia dosiahne svoje maximum, teplo bude v celom vesmíre rovnomerne rozložené. Vo vesmíre teda nebude existovať žiadny priestor pre využitie energie alebo tepla a vesmír jednoducho zomrie na „tepelnú smrť“ (zastaví sa všetok mechanický pohyb).

Ak je tento scenár pravdivý, očakáva sa, že vesmír bude plus-mínus fungovať rovnako ešte 1012 až 1014 rokov. Hviezdy sa budú naďalej formovať a zomierať, až napokon dôjde všetok plyn potrebný na ich formovanie. Nakoniec aj posledným vytvoreným hviezdam začne dochádzať palivo a vesmír bude pomaly a neúprosne upadať do temnoty.

V tomto období prevezmú nadvládu čierne diery, ktoré však taktiež vplyvom Hawkingovho žiarenia postupne zaniknú.

Keď zomrie aj posledná čierna diera, vesmír jednoducho zostane smutným a chladným miestom bez života a prítomnosti akéhokoľvek astronomického objektu. Viac informácií a teórií o tom, ako môže skončiť vesmír nájdeš v samostatnom článku.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP