Blízko Zeme objavili planétu, ktorú vedci nedokážu zaradiť. Smrdí ako hnilé vajce

Astronómovia pomocou teleskopu Jamesa Webba identifikovali nový typ planéty, ktorý nezapadá do žiadnej z doteraz používaných kategórií. Exoplanéta s označením L 98‑59 d, ktorá je od Zeme vzdialená približne 35 svetelných rokov, má nízku hustotu, extrémne vysoké teploty a atmosféru plnú zlúčenín síry.

Tie môžu ľuďom pripomínať zápach zhnitých vajec, objav je však zaujímavý z úplne iného dôvodu. Ukazuje totiž, že malé planéty mimo našej sústavy sú oveľa rozmanitejšie, než sa pôvodne predpokladalo. O fascinujúcom objave sa podelili v najnovšej štúdii.

Pôvod zápachu má jasné vysvetlenie

Novoobjavená planéta má približne jedenapolnásobok veľkosti Zeme a krúži okolo chladnej červenej hviezdy typu M. Pozorovania z teleskopu Jamesa Webba a pozemných observatórií ukazujú, že jej atmosféra obsahuje vysoké množstvo sulfánov a oxidov síry.

Na Zemi sú tieto molekuly známe najmä svojím prenikavým, nepríjemným zápachom, čo v štúdii pripomína aj člen vedeckého tímu. Hovorí, že planéta „doslova páchne ako obrovské zhnité vajce„. Podľa vedcov však nejde len o zvláštnosť atmosféry, ale o prejav úplne nového typu sveta, ktorý je formovaný dlhodobým kolobehom síry medzi povrchom a atmosférou.

Výskumný tím z Oxfordskej univerzity použil pokročilé počítačové simulácie, aby zrekonštruoval vývoj planéty počas takmer piatich miliárd rokov. Modely ukazujú, že celý povrch planéty L 98‑59 d  pokrýva obrovský oceán magmy a plášť tvorený roztavenými kremičitanmi.

Roztavené vnútro planéty dokáže viazať obrovské množstvo síry, ktorá sa následne počas miliárd rokov uvoľňovala späť do atmosféry. „Tento objav naznačuje, že kategórie, ktoré dnes používame na opis malých planét, môžu byť príliš jednoduché,“ uviedol vedúci tímu Harrison Nicholls.

Svet v trvalom magmatickom stave

Simulácie zároveň naznačujú, že planéta mohla v minulosti pripomínať subneptún, teda väčší svet s hustou atmosférou bohatou na prchavé látky. Postupným ochladzovaním a stratou časti atmosféry sa však zmenila na dnešný extrémny objekt s dlhodobo pretrvávajúcim magmatickým oceánom. Podľa tímu práve tento oceán pomohol planéte udržať si časť pôvodnej atmosféry aj napriek žiareniu materskej hviezdy.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Department of Physics (@physics_oxford)

Dôležitým výsledkom je aj to, že L 98‑59 d môže predstavovať nový typ planét, ktoré sa nachádzajú v „kašovitom“ stave. Ide o svety, ktoré nikdy úplne nevychladli a zostávajú v roztavenom stave vďaka kombinácii skleníkového efektu a slapového zahrievania.

„Je fascinujúce, že pomocou modelov dokážeme odhaliť vnútro planéty, ktorú nikdy nenavštívime,“ povedal člen tímu Raymond Pierrehumbert. „Ukazuje sa, že sme schopní efektívne rekonštruovať ďalekú minulosť cudzích svetov a objavovať typy planét, ktoré v našej sústave nemajú obdobu.“

Objav má význam aj pre hľadanie obývateľných svetov. Niektoré planéty, ktoré sa doteraz považovali za potenciálne vodné svety, môžu byť v skutočnosti extrémne magmatické objekty podobné L 98‑59 d. Nové poznatky tak pomáhajú lepšie rozlišovať medzi planétami, ktoré môžu podporovať život, a tými, ktoré sú len vzdialenými pripomienkami raného, roztaveného štádia Zeme.

Čítajte viac z kategórie: Novinky