V starších dátach našli vedci čosi, čo sa pôvodne zdalo ako celkom bežná udalosť zjasnenia čiernej diery kvôli prechodu hviezdy v jej blízkosti. Nové prehodnotenie dát z pozorovaní z roku 2018 však dokazuje, že sa jedná o dlho spochybňovaný proces, informuje ScienceAlert.

Magnetické pole naruby

Galaxia 1ES 1927+654, vzdialená 239 miliónov svetelných rokov od Zeme, podľa pozorovaní v roku 2018 náhle zvýšila svoj jas až 100-násobne vo viditeľnom spektre. Po náhľade do archívnych pozorovaní zistili, že k tomuto procesu začalo dochádzať už koncom roka 2017.

Ilustračný obrázok akrečneho disku čiernej diery. DESY, Science Communication Lab

Vedci ho však najprv pripisovali hviezde, ktorá prešla v blízkosti supermasívnej čiernej diery v galaxii 1ES 1927+654 a bola slapovými silami roztrhaná, čo následne narušilo tok horúcich plynov v akrečnom disku spomínanej čiernej diery. Podľa novej štúdie je to ale úplne inak a v skutočnosti došlo k doteraz nezachytenému procesu.

Tím sa pozrel na celý dej v plnom spektre a to od rádiových signálov až po röntgenové žiarenie a zistil, že práve röntgenové žiarenie zmizlo veľmi rýchlo. To je ale produkované nabitými časticami v magnetickom poli, ktoré sa muselo pre takýto pokles náhle zmeniť, vysvetľuje UniverseToday.

Prvé svojho druhu

Kým röntgenové žiarenie zaznamenalo drastický pokles, viditeľné a ultrafialové spektrum, práve naopak, nabralo na sile. Podľa odborníkov to znamená, že sa začal akrečný disk čiernej diery zahrievať, pričom ani jeden z týchto procesov nie je pri slapovom narušení bežný.

NASA’s Goddard Spaceflight Center/Jay Friedlander

Dáta sa miesto toho zhodujú s prevrátením magnetického poľa, keďže podľa výpočtov tímu zodpovedného za novú štúdiu počas takéhoto procesu oslabne magnetické pole na vonkajšom okruhu akrečného disku a následne sa dokáže oveľa viac zahriať bližšie k stredu. Slabšie magnetické pole zároveň znamená, že objekt produkuje menšie množstvo röntgenového žiarenia.

Jedná sa o vôbec prvé pozorovanie prevrátenia magnetického poľa čiernej diery a navyše supermasívnej, o ktorých toho vedci doteraz veľa nevedia. Mnohí doteraz pochybovali, či k čomusi takému vlastne dochádza a predovšetkým ako často, keďže môže ísť o extrémne vzácny jav a zároveň úplne bežný – na to však dokážu odpovedať až ďalšie štúdie a pozorovanie podobných procesov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky