Naprieč Slovenskom sa šíri nebezpečný živočích. Štát to vôbec nerieši, vedci nevedia zasiahnuť

Stačí miska pod kvetináčom, zabudnuté vedro za domom alebo dažďová voda v detskej hračke. Z pohľadu ázijského tigrovaného komára je to pôrodnica. Samička nepotrebuje mokraď ani veľké jazero. Vajíčka dokáže uložiť do malej umelej nádoby priamo na balkóne, dvore či v okolí paneláka – teda tam, kam sa plošný zásah mesta často vôbec nedostane.

Práve preto je jeho šírenie na Slovensku nepríjemnejšie, než naznačuje jedna bodka na mape. Invázny druh Aedes albopictus už u nás nie je iba náhodným nálezom. V Bratislave prežil zimu, rozmnožil sa a vytvoril lokálnu populáciu. Štát však nemá stabilný systém, ktorý by vedel spoľahlivo ukázať, kde všade už žije.

Európa už Slovensko zafarbila. Domáca mapa však chýba

Najnovšia mapa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), platná k aprílu 2026, uvídza Aedes albopictus ako etablovaný v jednom z ôsmich slovenských administratívnych regiónov. „Etablovaný“ neznamená jednorazový úlovok. Populácia sa v oblasti sama udržiava, rozmnožuje a prežíva zimu.

Na Slovensku sa prvý nález objavil už v roku 2012 pri Košiciach. Vtedy sa druh neusadil. Zlom prišiel v roku 2023 v bratislavskom Ružinove. Keď vedci o rok neskôr na rovnakých lokalitách našli samičky, samce aj čerstvo nakladené vajíčka, bolo jasné, že komár zimu prežil a vytvoril lokálnu populáciu.

Tu sa však istota končí. Viktória Čabanová z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV aktuálne upozorňuje, že štátny celoslovenský monitoring inváznych druhov chýba. Výskyt sa skladá z menších vedeckých projektov, cieleného sledovania a hlásení verejnosti. Vedci tak vedia, že sa komár objavuje aj na iných lokalitách Slovenska, bez stabilných dát však nevedia nakresliť spoľahlivú mapu ani zasiahnuť v prvom momente po zavlečení.

Výsledkom je nepríjemný paradox. Celoeurópska mapa už potvrdzuje, že sa druh na Slovensku usadil, ale slovenské úrady nevedia povedať, kam všade sa medzitým posunul. Nezafarbené miesto preto nemusí znamenať, že tam komár nie je. Môže znamenať iba to, že ho tam nikto systematicky nehľadal.

Rizikový reťazec už má prvý článok

Laboratórne pokusy ukázali, že Aedes albopictus môže prenášať až 22 vírusov. Z pohľadu Európy sú najznámejšie dengue, chikungunya a Zika. Samotný komár však vírus nevyrába. Aby vznikol lokálny prenos, musí najprv poštípať infikovaného človeka, napríklad cestovateľa, ktorý sa vrátil z oblasti s výskytom dengue. Vírus sa následne musí v tele komára rozmnožiť a až ďalším poštípaním sa môže dostať na iného človeka.

Na Slovensku sa každoročne objavujú importované prípady tropických infekcií, no lokálny prenos dengue, Ziky ani chikungunye dosiaľ známy nie je. Vedci nezachytili ani infikovaného tigrovaného komára. Problémom je, že sa tieto komáre na tropické vírusy štandardne celoplošne netestujú; aktuálne údaje pochádzajú najmä z monitoringu na bratislavskom letisku.

To nie je dôvod na paniku, ale ani na pohodlné čakanie. Prvý predpoklad možného budúceho ohniska (stabilná populácia vhodného prenášača) už na Slovensku existuje. ECDC zároveň upozorňuje, že dlhšie a teplejšie letá, častejšie horúčavy a záplavy vytvárajú inváznym komárom priaznivejšie podmienky a posúvajú ich ďalej na sever Európy.

Mosquito Alert

Medové karty zachytávajú sliny

Slovensko pritom má zaujímavú technológiu na sledovanie niektorých vírusov v komároch. V areáloch 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva fungovali v sezónach 2024 a 2025 lapače vyvinuté v BMC SAV. Vo vnútri sa nachádzajú karty napustené medom. Lákajú gravidné samičky, ktoré už sali krv a majú vyššiu šancu niesť vírus. Pri kŕmení zanechajú na karte sliny a s nimi genetický materiál. Pracovníci pasce raz týždenne obslúžia a vzorky putujú do laboratória, kde sa hľadá genetická stopa západonílskeho vírusu a Usutu.

Ide o lacnejší spôsob epidemiologického dohľadu, nie však o celoplošný súpis tigrovaného komára. Na mapovanie inváznych druhov preto vedci využívajú aj Mosquito Alert – aplikáciu občianskej vedy pre Android a iOS. Používateľ odfotí podozrivého komára alebo liahnisko, záznam dostane polohu a fotografie následne kontrolujú odborní entomológovia. Potvrdené pozorovania sa objavia vo verejnej mape.

Najdôležitejšia je ostrá fotografia chrbta a hrude, na ktorej vidno typický jediný biely pás. Užitočný je aj záber nôh s bielymi prúžkami. Rozmazaná čierna bodka na stene odborníkom nepomôže. Hlásenie z aplikácie zároveň nie je automaticky oficiálnym potvrdením populácie; je to skorý signál, podľa ktorého možno nasmerovať terénny odchyt.

ECDC

Slepé postrekovanie môže pripraviť Slovensko o poslednú zbraň

Keď ľudí komáre obťažujú, prirodzenou reakciou je požiadavka na chemický postrek proti dospelým jedincom. Práve tu však vzniká ďalšie riziko. Pyretroidy, medzi ktoré patria napríklad cypermetrín a deltametrín, vytvárajú silný selekčný tlak: citlivé komáre uhynú, odolnejšie prežijú a odovzdajú svoje vlastnosti ďalšej generácii.

Slovenská štúdia publikovaná v roku 2023 testovala komáre rodov Culex a Aedes zo Suchohradu, Vysokej pri Morave, Bratislavy a okolia. Vo všetkých skúmaných lokalitách ukázala značnú pravdepodobnosť výskytu odolnosti voči cypermetrínu a deltametrínu. Zistenie nemožno automaticky preniesť na dnešnú populáciu Aedes albopictus – výskum nepreukázal, že práve slovenský tigrovaný komár je už rezistentný. Dokazuje však, že miestne populácie komárov vystavené opakovaným postrekom už chemickému tlaku odolávajú.

Masové postreky dospelých komárov majú podľa Čabanovej zostať nástrojom pre situácie s reálnym epidemiologickým rizikom. Na bežnú reguláciu je účinnejšie zasiahnuť larvy skôr, než vyletia. Bratislava používa biologický larvicíd BTI, baktériu Bacillus thuringiensis israelensis. Pri správnom načasovaní pôsobí cielene na larvy komárov a podľa mesta môže v liahnisku zlikvidovať až 100 percent z nich.

Najväčšou chybou by bolo čakať na prvého infikovaného komára. Keď sa invázny druh rozšíri do tisícok súkromných dvorov, úplné odstránenie je prakticky nereálne. Slovensko má ešte priestor brzdiť jeho šírenie, no bez stabilného monitoringu bojuje so zatvorenými očami. A kým štát mapu nemá, časť dohľadu zostáva na ľuďoch – v mobile, v odkvape a v niekoľkých decilitroch vody pod kvetináčom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky