Astronómovia zaznamenali najstaršie planetárne úlomky v našej galaxii, ktoré zároveň obiehajú okolo jej najstaršej hviezdy, informuje portál Phys.org. Slabo svietiaci biely trpaslík, okolo ktorého tieto úlomky obiehajú, sa pritom nachádza len 90 svetelných rokov od Zeme a dosahuje neuveriteľný vek.

Zničila vlastné planéty

Tento biely trpaslík dosahuje vek až vyše 10 miliárd rokov a rovnako tak aj planetárne úlomky, ktoré okolo neho obiehajú. Biely trpaslík je zvyškom starej hviezdy, ktorá odhodila svoje vonkajšie vrstvy. Počas tejto smršte mohlo dôjsť k poriadne ničivému poškodeniu planét, ktoré sa v sústave nachádzali, a ich zvyšky teraz obiehajú okolo vyhasínajúceho jadra hviezdy, ktoré v strede systému ostalo.

Vedci v rámci novej štúdie vytvorili modely hneď dvoch objavených bielych trpaslíkov, pričom jeden z nich je nezvyčajne modrý a ten druhý zase najčervenší, aký astronómovia doteraz objavili. WDJ2147-4035, červenší biely trpaslík, dosahuje vek až 10,7 miliárd rokov, z ktorých až 10,2 miliardy strávil práve v podobe chladnúceho jadra kedysi jasnej hviezdy.

University of Warwick/Mark Garlick

V jeho okolí observatóriá zaznamenali prítomnosť sodíka, lítia, draslíka a potencionálne aj uhlíka. Jedná sa tak o vôbec najstarší biely trpaslík, ktorý je poznačený prítomnosťou kovov. Inak sa ale jedná o hviezdu s takmer čisto héliovou atmosférou.

Podobné Zemi

Druhý biely trpaslík, ktorý je nezvyčajne modrý a označený ako WDJ1922+0233, zase obiehajú planetárne úlomky zložením podobné zemskej kôre. Modrá farba tejto hviezdy je spôsobená nezvyčajnou zmesou hélia a vodíka v jej atmosfére, pričom teplota na povrchu je pomerne nízka – pri hviezdach pritom platí, že modrejšie z nich sú tie horúcejšie, červenšie zase chladnejšie.

Giuseppe Parisi

Abbigail Elms, vedúca autorka štúdie, vysvetľuje, že až 97 % všetkých hviezd skončia ako biele trpaslíky a nová štúdia dokazuje, že Zem nie je svojim zložením až tak výnimočná. Dodáva tiež, že je nesmierne dôležité tieto typy hviezd pochopiť práve z toho dôvodu, že ich je vo vesmíre tak veľa. Tie najchladnejšie navyše poskytujú množstvo dôležitých informácií o skorých štádiách našej galaxie.

Zároveň ale dodáva, že planetárne úlomky v okolí červenšieho z dvoch bielych trpaslíkov sú záhadou. Obsahujú totiž vyššie množstvo lítia a draslíka, než doteraz videli kdekoľvek v Mliečnej ceste. Jedná sa tak, podľa nej, o nesmierne vzácnu hviezdu a to nielen vďaka týmto látkam, ale tiež chladnému povrchu, vysokému veku a magnetizmu.