Archeológovia v južnom Nemecku narazili na nález, ktorý pôsobí skôr ako vystrihnutý z legendy než z učebnice dejepisu. V zemi sa objavil výnimočný osemhranný meč z doby bronzovej, starý približne 3 400 rokov, ktorého stav zachovania a úroveň spracovania zaskočili aj skúsených odborníkov.

Keď ho v roku 2023 opatrne vyzdvihovali z hrobu, kov sa na svetle zaleskol tak výrazne, že archeológom okamžite napadla paralela s mýtmi o kráľovi Artušovi a jeho legendárnom meči Excalibur.

Nejde pritom o romantické preháňanie. Tento typ zbrane, známy ako Achtkantschwert, patril už v bronzovej dobe k absolútnej elite. Osemhranné meče sa vyrábali len v obmedzenom množstve a ich produkcia bola technologicky mimoriadne náročná. Už samotný fakt, že sa zachoval v takmer neporušenom stave a podľa odborníkov si dokonca uchoval ostrie, robí z nálezu archeologickú raritu.

Po objavení putoval meč z Bavorska do Berlína v špeciálne polstrovanej schránke. Tam sa ho ujali odborníci, ktorí stáli pred zásadnou výzvou. Ako zistiť, akými technikami bol meč vyrobený, bez toho, aby sa nenahraditeľný artefakt akokoľvek poškodil?

Tradičné metódy by boli príliš invazívne, preto výskumníci siahli po najmodernejších technológiách, aké má súčasná veda k dispozícii.

Meč ako z legendy

Kľúčovú úlohu zohrali dve renomované inštitúcie v Berlíne, kde vedci využili synchrotrónový zdroj žiarenia BESSY II. Pomocou počítačovej tomografie dokázali vytvoriť detailný trojrozmerný röntgenový model celej zbrane.

Ten odhalil, že čepeľ plynule pokračuje do rukoväte v podobe tŕňa, ktorý bol pevne zasadený a zabezpečený nitmi. Tento spôsob konštrukcie potvrdzuje, že bronzoví kováči mali mimoriadne presné znalosti mechaniky aj práce s kovom.

Archäologie-Büro Dr. Woidich/Sergiu Tifui

Skutočné prekvapenie však prišlo až pri skúmaní hlavice a rukoväte. Drážky na ich povrchu obsahovali materiál, ktorý vedci spočiatku považovali za cín, keďže bol v bronzovej dobe bežne používaný a dobre tvarovateľný. Detailné röntgenové analýzy však ukázali niečo oveľa zaujímavejšie. Do bronzu boli vložené tenké medené drôty, ktoré vytvárali výrazný farebný kontrast medzi červenou meďou a zlatistým bronzom.

Takáto technika si vyžadovala nielen zručnosť, ale aj umelecké cítenie. Práca s meďou v tak jemnom detaile naznačuje, že výrobca bol skutočným majstrom svojho remesla.

Kevin Fuchs/HZB

Odborníci navyše predpokladajú, že na zvýraznenie kontrastu mohla byť použitá aj chemická patina, teda zámerné stmavenie povrchu bronzu pomocou jednoduchých chemických procesov dostupných vtedajším spoločnostiam. Výsledkom bol meč, ktorý nepôsobil len ako zbraň, ale aj ako symbol moci, prestíže a výnimočného postavenia, informuje portál ancient-origins.

Práve tu vzniká paralela s artušovskými legendami. Hoci meč z Nördlingenu samozrejme nemá nič spoločné s mytologickým Excaliburom, jeho lesk, precízne spracovanie a technická vyspelosť ukazujú, že predstava „legendárnych zbraní“ má reálny základ už v hlbokej minulosti. Elitné meče skutočne existovali a boli výsledkom znalostí, ktoré ďaleko presahovali bežnú produkciu svojej doby.

Výskum tohto meča zďaleka nekončí. Archeológovia veria, že ďalšie analýzy im umožnia lepšie pochopiť nielen technológie bronzovej doby, ale aj spoločenské postavenie ľudí, ktorí takéto zbrane vlastnili. Nález zároveň pripomína, že dejiny techniky nie sú priamkou neustáleho pokroku. Už pred viac než tromi tisíckami rokov dokázali ľudia vytvárať predmety, ktoré aj dnes vyvolávajú úžas a rešpekt.

Čítajte viac z kategórie: Novinky