NASA má v rukách novú kozmickú loď za desiatky miliárd amerických dolárov, ktorú potrebuje pre svoj nový lunárny program Artemis, nástupcu Apollo. V porovnaní so svojim predchodcom prináša tento neuveriteľný stroj niekoľko zásadných výhod, avšak zároveň jednu obrovskú nevýhodu, kvôli ktorej sa z nej stáva zariadenie, ktoré NASA ani len nepotrebuje.

Čoraz viac sa totiž ukazuje, že táto kozmická loď, známa pod menom Orion, nedokáže splniť základnú funkciu, pre ktorú dostal modul Apollo špecializované zariadenie. I keď je za tento nedostatok prevažne zodpovedná raketa Space Launch System, na ktorej Orion poletí, pre NASA ide o nadbytočné výdavky. Šlo to totiž aj oveľa, oveľa lacnejšie.

Kus špičkovej techniky

Vývoj kozmickej lodi Orion bol ohlásený v roku 2011, avšak samotný dizajn je založený na projekte ešte z roku 2006, ktorý bol súčasťou dnes už zrušeného programu Constellation. Projekt Orion dodnes stál Spojené štáty už viac ako 26 miliárd dolárov, avšak ani ďalším miliardám minutých na SLS sa nedokáže dostať na lunárny povrch.

Kým program Apollo dostal pristávací modul a veliteľský modul ostal na obežnej dráhe Mesiaca, SLS by oba takéto moduly neuniesla. Orion má miesto toho dopraviť astronautov na vesmírnu stanicu Gateway na obežnej dráhe Mesiaca, z ktorej ich dopraví na lunárny povrch obrovský raketa Starship, presnejšie jej upravený druhý stupeň.

NASA

Celkovo majú byť skonštruovaných najmenej 6 kusov kozmických lodí Orion, ktoré sú schopné letieť viac než raz – teda aspoň podľa pôvodných plánov. Prvá misia programu Artemis však ukázala, že to nie je tak jednoduché a došlo k oveľa intenzívnejšiemu opotrebeniu tepelného štítu, než pôvodne inžinieri predpokladali, pričom NASA tento problém momentálne rieši v spolupráci so spoločnosťou Lockheed Martin, ktorá je za výrobu kapsúl Orion zodpovedná.

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda