Vedci pomocou satelitných dát, ktoré zbierali takmer dve desaťročia, prišli na prekvapivý a nie veľmi potešujúci fakt. Zem odráža do vesmíru stále menej a menej svetla a môže za to globálne otepľovanie. Práve tento proces však Zem ohrieva ešte viac, informuje Science Alert.

Zem začala tmavnúť

Vedci merali odrazivosť Zeme pomocou svetla, ktoré Zem odrazí na Mesiac. Získané dáta, ktoré výskumníci zbierali medzi rokmi 1998 a 2017, neukazujú nič dobré. Odrazivosť Zeme totiž klesla o 0,5 %.

To znamená, že meter štvorcový Zeme odrazí o 0,5 wattu menej svetla. Jas Zeme závisí od dvoch faktorov – od jej odrazivosti a tiež od množstva svetla, ktoré na ňu dopadne. Dáta však preukázali, že so sebou tieto dva faktory nesúhlasia, píšu vo svojej štúdii.

NASA

Vyplýva z toho, že tmavnutie našej planéty spôsobuje faktor, ktoré je priamo na Zemi a to najmä v posledných rokoch. Satelitné merania následne vedcom povedali, že za tmavnutie Zeme môže do veľkej miery klesajúce množstvo jasných, nízkych mračien s vysokou odrazivosťou nad východom Tichého oceánu. V ohrození je ale napríklad aj Atlantik, v ktorom hrozí kolaps dôležitého morského prúdu.

Opäť sme na vine my

Vedci spojili tento proces s globálnym otepľovaním a spojitosť je, na rozdiel od našej Zeme, jasná. V oblastiach, v ktorých ubúda jasnej oblačnosti, rastie povrchová teplota oceánov. Môže za to obrátenie Pacifickej dekadálnej oscilácie, procesu, ktorý predstavuje variabilitu teplôt na východe Tichého oceánu.

Zem odrazí asi 30 % slnečného svetla a ak ho kvôli globálnemu otepľovaniu začne odrážať menej a menej, dôjde k procesu, ktorého sa odborníci obávajú najviac. Klimatické zmeny sa začnú poháňať samostatne a viac ich nezastaví ani úplne zastavenie škodlivých emisií skleníkových plynov.

Hawaii Sea Grant King Tides Project/NASA Earth Observatory/ Joshua Stevens

Jednu z najväčších obáv predstavujú ľadovce. Ako totiž informuje Yale Environment 360, v podmorskom permafroste sa nachádza približne 60 miliárd ton metánu a 560 miliárd ton organického uhlíka – to je viac, než vyprodukuje celé ľudské pokolenie za 15 rokov.

Potrebujeme viac výskumu

Vedci teraz bijú na poplach a požadujú, aby sa vykonali ďalšie, ešte presnejšie merania. Doteraz totiž mnohí verili, že ohrievajúca sa planéta zvýši svoju odrazivosť a v boji proti klimatickým zmenám nám pomôžu, opak je však zrejme pravdou.

„Je to popravde dosť znepokojujúce,“ tvrdí planetárny vedec z Kalifornskej univerzity v Riverside, Edward Schwieterman. Klimatické zmeny položia aj podľa slovenského klimatológia Zem na kolená a nevyhne sa im ani Slovensko.