Aj keď solárne erupcie ovplyvňujú kozmické počasie v celej našej slnečnej sústave, pred vedcami naďalej skrývajú množstvo tajomstiev. Tie však napomáha objasniť najnovšie pozorovanie. Solárna erupcia, ktorú pomenovali „Rosetta Stone Eruption“, je kľúčom pre pokrok v chápaní týchto energetických výbuchov, informuje NASA.

Kozmický ekvivalent Rosettskej dosky, vedci ju už dlho hľadali

Veľká slnečná erupcia s niekoľkými stupňami odhalila množstvo dôležitých informácií a pozostávala z troch komponentov, ktoré sa inokedy vyskytujú samostatne. Práve preto ide o prvý raz, čo došlo k pozorovaniu takejto udalosti, ktorá má potenciál objasniť mechanizmus a tvorbu všetkých druhov solárnych erupcií.

Ako sa vyjadruje Emily Mason, vedúca autorka štúdie a solárna vedkyňa Goddardovho centra pre vesmírne lety, pozorovaná erupcia je chýbajúcim článkom, vďaka ktorému dokážeme vidieť všetky aspekty slnečnej erupcie v jednom malom „balení“. O pozorovanie sa postarala aj sonda SOHO, ktorá nedávno ukázala svetu video, ktoré zachytáva 22 rokov pozorovania Slnka.

Kvôli dôležitosti túto erupciu pomenovali „Rosetta Stone“, teda Rosettská doska, ktorá v minulosti zohrala kľúčovú úlohu v dešifrovaní egyptského hieroglyfického písma – bola totiž napísaná v troch rôznych jazykoch, rovnako ako spomínaná erupcia spája tri druhy týchto udalostí.

Výron koronálnej hmoty, prúd a čiastočná erupcia

Prúdy a výrony koronálnej hmoty sú výbušné erupcie, ktoré vyšľahnú do okolitého kozmu množstvo energie a nabitých častíc, napriek tomu sa však líšia. Kým prúdy majú formu úzkych stĺpcov slnečného materiálu a plazmy, koronálne výrony sú obrovské bubliny tlačené magnetickým poľom Slnka.

ESA / Medialab

V poslednom rade sú tu čiastočné erupcie, ktoré nemajú dostatok energie na vymrštenie materiálu preč od materskej hviezdy a zrútia sa naspäť na jej povrch. Spomínaná solárna erupcia, pozorovaná sondou SOHO a SDO (Solar Dynamics Observatory) 12. a 13. marca roku 2016, je kombináciou všetkých troch týchto foriem.

Výron bol príliš veľký na to, aby šlo o prúd, ale tiež príliš úzky na klasický koronálny výron. Do polhodiny začala v rovnakom mieste ďalšia erupcia, ktorá však spadla naspäť na povrch. Toto pozorovanie naznačuje, že za vznikom všetkých troch druhov erupcií stojí rovnaký mechanizmus.

Okrem potenciálnych odpovedí ale nastolila táto erupcia aj novú otázku. Podľa odborníkov totiž musí existovať limitujúci faktor, ktorý neumožní niektorým erupciám dostať sa preč od Slnka.

Budúcnosť solárneho výskumu, Solar Orbiter a Parker Solar Probe lámu rekordy

K Slnku posielame stále ďalšie a ďalšie sondy, ktoré sú čoraz modernejšie a vybavené lepšími vedeckými nástrojmi pre monitorovanie svojho okolia a dôležitých udalostí. Aj vďaka nim dokázala sonda Solar Orbiter, ktorú vyvinula ESA a do kozmu sa dostala len začiatkom minulého roku, zachytiť svoje prvé video solárnej erupcie.

Štart rakety Delta IV Heavy spoločnosti ULA, so sondou Parker Solar Probe na palube. Zdroj: ULA / Flickr

Potom je tu Parker Solar Probe, ktorý sa dostal do vesmíru v roku 2018 na palube rakety Delta IV Heavy a momentálne drží rekord najrýchlejšieho objektu zostrojeného ľuďmi. To sa podarilo počas blízkeho preletu cez vonkajšiu atmosféru Slnka, kedy dosiahol rýchlosť až 532 000 km/h a vzdialenosť od našej hviezdy len 10,4 milióna kilometrov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky