V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Čím viac sme online, tým ťažšie znášame chvíle, keď byť online nemôžeme. Najnovší prieskum ukazuje, že až polovica populácie Slovenska už niekedy zažila úzkosť z toho, že nemala prístup na sociálne siete. A čo je zarážajúce, tí, ktorí tento stav zažívajú najčastejšie, sú paradoxne s časom stráveným na sieťach najspokojnejší.

Najviac času na sociálnych sieťach trávia mladí ľudia z generácie Z. Len šesť percent z nich sa zmestí do odporúčaného limitu dvoch hodín denne. Staršie generácie na tom síce nie sú ideálne, no predsa len o niečo lepšie. S vekom totiž čas strávený na sociálnych sieťach postupne klesá.

Odborníci varujú, že po prekročení hranice troch hodín denne stúpa riziko psychických problémov až o 60 percent. Napriek tomu dve až tri hodiny denne trávi na sieťach väčšina populácie, a pätina dokonca štyri až šesť hodín. Osem percent Slovákov uvádza, že denne na sociálnych sieťach strávia viac ako šesť hodín.

Úzkosť bez pripojenia je reálnym problémom

So stúpajúcim časom, ktorý denne trávime na Instagrame, TikToku, Facebooku či iných platformách, rastie aj riziko, že bez nich pociťujeme úzkosť. Ľudia, ktorí na sociálnych sieťach strávia viac ako šesť hodín denne, prežívajú úzkosť dvakrát častejšie než tí, čo sa zmestia do dvoch hodín. Zaujímavé je, že tento problém netrápi len tínedžerov. Skúsenosť s úzkosťou bez sociálnych sietí má aj polovica ľudí starších ako 45 rokov.

Prieskum zároveň odhalil zarážajúci paradox, najspokojnejší s časom, ktorý denne na sociálnych sieťach trávia, sú práve tí, ktorí bez nich pociťujú úzkosť najčastejšie. Podľa spoluautorky prieskumu Denisy Lakatošovej z NMS ide o typické znaky nezdravého vzťahu k digitálnemu obsahu.

„Môžeme hovoriť až o náznakoch závislosti. Ľudia deklarujú spokojnosť, čím si vytvárajú falošný dojem, že majú situáciu pod kontrolou,“ vysvetľuje Lakatošová.

Freepik

Porovnávanie ako zdroj frustrácie

Významným faktorom je nielen samotný čas online, ale aj spôsob, akým sociálne siete používame. Až tri štvrtiny ľudí, ktorí sa zvyknú porovnávať s ostatnými používateľmi, priznávajú, že už zažili úzkosť bez prístupu na siete. Z nich takmer pätina dokonca často.

Naopak, medzi tými, ktorí sa s ostatnými neporovnávajú, sa úzkosť objavuje len v štyridsiatich percentách prípadov. Podľa Lakatošovej zohráva rolu aj nízke sebavedomie a neisté vnímanie vlastnej hodnoty. Ľudia, ktorí si takto vytvárajú ilúzie o ideálnom svete, doň častejšie unikajú, a následne ťažšie znášajú realitu offline života.