Náš mozog má funkciu, o ktorej sme doteraz netušili. Pomáha nám prežiť

Ľudské telo je jedným z najkomplexnejších prirodzených systémov, pričom odborníci objavujú nové súvislosti a funkcie aj teraz, storočiach výskumu. Azda najzložitejším orgánom je ale samotný mozog, ktorého kľúčová časť, známa ako cerebellum alebo mozoček, má ďalšiu dôležitú funkciu, o ktorej sme doteraz nevedeli, píše ScienceAlert.

Pamätá si emócie zážitkov

Mozoček je nesmierne dôležitý, keďže má na starosti správne ovládanie našich pohybov a podľa nových zistení zodpovedá aj za pamätanie si pozitívnych a negatívnych emočných skúseností, ktoré sú kľúčové pre prežitie ľudského druhu.

Dokážu totiž človeku napovedať, v akej situácii bude trpieť a v akej zase prosperovať, vysvetľujú v novej štúdii zverejnenej v PNAS vedci.

MCN/University of Basel

K novým poznatkom vedci dospeli vďaka skenovaniu mozgov až 1 418 pacientov pomocou fMRI (funkčné magneticko-rezonančné zobrazovanie). Jedinci sa počas skenovania pozerali na rôzne snímky – pozitívne, negatívne a neutrálne. Práve pozitívne a negatívne snímky si pamätali oveľa lepšie, než tie neutrálne a skenovanie dokázalo jasnú spojitosť s mozočkom.

Najväčšiu zodpovednosť za tieto spomienky nesie amygdala a hipokampus, avšak o mozočku je známe, že je zodpovedný za podmieňovanie strachu. Práve preto sa chceli odborníci pozrieť na to, či zohráva úlohu aj pri tvorbe pamäťových „zápisov“ pre rôzne emocionálne zážitky.  Prekvapivo, ich predpoklad bol správny.

Intenzívna komunikácia

Expertov prekvapila aj pomerne intenzívna komunikácia medzi mozočkom a koncovým mozgom, najväčšou časťou ľudského mozgu, ktorá je zodpovedná za množstvo procesov od spracovania zmyslových vnemov, cez jazyk, komunikáciu, učenie a tiež pamäť. Koncový mozog pritom informácie nielen obdržiaval, ale ich aj posielal ďalej do spomínanej amygdaly a hipokampu.

freepik

„Tieto výsledky naznačujú, že je mozoček vnútorným komponentom siete, ktorá je zodpovedná za lepšie ukladanie emočných informácií,“ tvrdí neurovedec Dominique de Quervain Baselskej univerzity vo Švajčiarsku.

V štúdii tím vedcov dodáva, že môžu tieto poznatky zohrať dôležitú úlohu pri chápaní psychiatrických porúch a abnormalitami emočných spojov, ktorou je napríklad aj posttraumatická stresová porucha (PTSD).

Zároveň môže dôjsť nielen k zlepšenému chápaniu týchto porúch, ale tiež k zlepšeným schopnostiam potenciálnej nápravy takýchto vád. Niektoré emočné spomienky totiž nemusia byť vôbec prospešné, ale, práve naopak, škodlivé a ich odstránenie má potenciál nielen životy zlepšovať, ale ich tiež zachraňovať.

Čítajte viac z kategórie: Novinky