Isto si už počul o rôznych príbehoch, kedy ľudia, ktorí boli na pokraji smrti tvrdili, že sa im zrazu „celý život mihol pred očami“ alebo videli „svetlo na konci tunela“.

Nová štúdia publikovaná v periodiku Frontiers in Aging Neurosciene naznačuje, že aspoň kúsok pravdy na tomto tvrdení predsa len bude. Na tému upozornil portál Futurism.

Prvá štúdia svojho druhu

Ako píše portál NewAtlas, k uvedenému výsledku sa vedci dopátrali v podstate úplnou náhodou. Pôvodným zámerom štúdie bolo monitorovanie mozgových vĺn 87-ročného pacienta s epilepsiou. Pacienta nepretržite sledovali prostredníctvom EEG prístroja a hodnotili aktivitu mozgu pri záchvatoch.

Raul Vicente et al. /frontiersin.

Monitorovaný pacient však počas trvania štúdie náhle dostal srdcový infarkt a zomrel počas toho, ako bol pripojený k EEG. Vďaka tejto situácii teraz vedci disponujú 15-minútovým záznamom o mozgovej aktivite zomierajúceho človeka.

Vzniknutý záznam sa odborníci pokúsili analyzovať, pričom sa zamerali najmä na posledných 30 sekúnd mozgovej aktivity pred smrťou a 30 sekúnd po tom, čo srdce prestalo biť. Na prekvapenie všetkých, analýza ukázala zvýšenú aktivitu typu mozgových vĺn známych ako gama oscilácie.

Vieme, čo presne mozog robil

Ako píše portál Independent, rôzne typy mozgových vĺn sú spojené s rôznymi aktivitami. Mozgové vlny gama sú spojené s vysoko kognitívnymi funkciami – ako je sústredenie, snívanie, spomínanie si, vedomé vnímanie a podobne.

Zvýšená aktivita týchto typov mozgových vĺn krátko pred smrťou a tesne po smrti teda naznačuje, že niektorým ľudom sa v kritických chvíľach svojho života skutočne môže pred očami „premietnuť celý život“. To by mal byť prípad aj tohto 87-ročného muža, ktorý si zrejme krátko pred smrťou ešte naposledy zaspomínal na to, čo prežil – aspoň to teda naznačuje štúdia a pozorovaná mozgová aktivita.

Ide vôbec o prvú štúdiu svojho druhu na svete. Doposiaľ sa niečo takéto podarilo zaznamenať iba pri experimentoch v laboratóriu s potkanmi. Vedci sú však pri vyvodzovaní záverov nanajvýš opatrní. Údaje pochádzajú len od jedného pacienta a to navyše takého, ktorý trpel epilepsiou.

Mozog nás drží v minulosti

Nedávno iná skupina výskumníkov zistila, že ľudské mozgy nás všetkých držia približne 15 sekúnd v minulosti. Sú ale presvedčení, že ide o pre človeka kľúčovú schopnosť.

freepik / Pixabay / Úprava redakcie

Naše oči sú neustále bombardované rôznymi podnetmi a zmenami osvetlenia, ktorých pozorovanie navyše sťažuje neustály pohyb ľudského tela, okolia a tiež očí samotných.

Mozog, ktorý vedcov neustále fascinuje a prebieha jeho intenzívny výskum, však vytvára ilúziu, že je náš zrak stabilný a svet tak vnímame s pomerne vysokou presnosťou – ako to však ten biologický superpočítač v našich lebkách zvláda?

Má v zálohe jeden trik – nevyhodnocuje každý moment okamžite. To, čo vidíme, je v skutočnosti vyhodnocované na základe priemeru toho, čo sme videli za posledných 15 sekúnd. Nebyť tejto schopnosti, svet v okolí by sme vnímali ako extrémne chaotický a podobal by sa na neprestajné halucinácie.