Slnko je neskrotná hviezda, ktorá sa nám raz za čas pripomenie mocnými erupciami v podobe solárnych explózií. Našťastie pre nás, Zem je chránená jednak svojou atmosférou, ale aj magnetickým poľom, ktoré nás a naše zariadenia chráni pred týmito výbuchmi.

Vedci teraz v novej štúdii publikovanej v periodiku The Royal Society’s Philosophical Transactions A: Mathematical, Physical and Engineering Sciences objavili dôkazy o najsilnejšej slnečnej explózii, ktorá kedy zasiahla Zem. Na tému upozornil portál Mashable.

Ničivá slnečná búrka

Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe zverejnenej portálom EurekAlert, v novej štúdii tím vedcov objavil dôkazy o mohutnej slnečnej explózii, ktorá zasiahla Zem zhruba pred 14 300 rokmi – dôkazom má byť obrovský nárast hladiny rádioaktívneho uhlíka uloženého v letokruhoch stromov nájdených vo francúzskych Alpách.

Hlavnou stopou pri objavovaní ničivých udalostí, ktoré postretli Zem, je rádioaktívny izotop uhlíka nazývaný uhlík-14, alebo rádiokarbón. Ide o zriedka sa vyskytujúci rádioaktívny uhlík, ktorý je možné na našej planéte pozorovať iba v extrémne malých množstvách. Uhlík-14 alebo ¹⁴C je jediným prírodným a zároveň najstabilnejším rádioizotopom uhlíka. Jeho polčas rozpadu je 5 700 rokov a na Zemi v stopových množstvách vzniká vďaka interakcii kozmických lúčov s atmosférou planéty.

Vzhľadom na to, že planéta je neustále „bombardovaná“ kozmickými lúčmi, množstvo ¹⁴C na Zemi je v podstate stabilné. Niekoľkokrát v histórii Zeme však došlo k pomerne veľkým výkyvom množstva tohto izotopu, pričom záznamy o tom je možné pozorovať v ročných kruhoch stromov. Keďže na stromoch každý rok pribudne jeden ročný kruh, predstavujú akýsi záznamník o radiačnej aktivite naprieč niekoľkými tisícročiami. Veľký nárast uhlíka-14 potom predstavuje aj nárast kozmického žiarenia.

Čo zistili?

Kmene stromov boli následne rozrezané na malé jednotlivé prstence, pričom ich analýza identifikovala obrovský nárast hladiny uhlíka-14, ku ktorému došlo presne pred 14 300 rokmi. Porovnaním tohto nárastu s meraním berýlia pochádzajúceho z jadra grónskych ľadovcov tím dospel k záveru, že tento nárast bol spôsobený masívnou slnečnou búrkou, ktorá smerom k Zemi vyslala obrovské množstvo slnečných častíc.

Výskumníci tvrdia, že výskyt podobne masívnej búrky, aká sa odohrala pred 14 300 rokmi by dnes mohol byť pre modernú technologickú spoločnosť katastrofálny. Potenciálne by totiž táto búrka mohla zničiť telekomunikácie, satelitné systémy, elektrické siete a spôsobiť škody za miliardy eur.

Najničivejšie udalosti spojené so Slnkom sú dnes známe ako udalosti Miyake. Hoci doposiaľ nevieme, čo tieto udalosti, pri ktorých došlo k obrovskému nárastu hladiny uhlíka-14, spôsobilo, vedúcou teóriou je, že išlo o ničivé slnečné erupcie.

Udalostí Miyake sa vyskytli celkom 9-krát za posledných 15 000 rokov, pričom táto novo identifikovaná udalosť, ktorá sa odohrala pred 14 300 rokmi, je zhruba 2-krát väčšia ako ostatné udalosti Miyake.