Len máloktoré krajiny dokázali za krátky čas zahanbiť svoju armádu tak, ako to po rozpútaní vojny na Ukrajine dokázalo Rusko.

Jedným z najtragickejších, pre spojenecké krajiny však naopak najvtipnejších, prípadov je stíhačka Su-57, ktorú Rusko vydáva za stíhačku piatej generácie. Ako ale informuje The Aviation Geek Club, čísla hovoria čosi úplne iné.

Dávno prekonaná technika

Rusko prezentuje svoju špičkovú stíhačku Su-57 ako stíhačku piatej generácie, čo však, zdá sa, nie je tak úplne pravda a skutočným stíhačkám piatej generácie sa rovnať nedokáže. Jednou z kľúčových vlastností stíhačiek piatej generácie je totiž  „neviditeľnosť“, resp. vysoká odolnosť voči detekcii rôznymi pozorovacími zariadeniami, primárne radarmi.

Suchoj, výrobca stíhačiek Su-57 a množstva ďalších, ktoré Rusko dodnes používa, tvrdí, že tieto stíhačky dosahujú efektívnu odrazovú plochu (RCS) 0,1 až 1 m². Táto hodnota udáva, ako dobre (respektíve ťažko) je objekt pozorovateľný pomocou radarových zariadení. Je ťažké si túto hodnotu predstaviť, avšak pre porovnanie, americké stíhačky F-22 Raptor dosahujú RCS približne 0,0001 m².

Dmitrij Žerdin/Wikimedia Commons

Podobne sú na tom aj stíhačky F-35 Lightning a ako ďalej vysvetľuje The Aviation Geek Club, tieto čísla sa drasticky odzrkadľujú v reálnej prevádzke. Napríklad radarový systém 91N6E protivzdušnej obrany S-400 dokáže, podľa týchto hodnôt, zaregistrovať staré stíhačky F-15 na vzdialenosť asi 523 km, F/A-18E zase na vzdialenosť 275 km.

Su-57 je tak na tom o niečo lepšie, keďže by ho takýto systém zachytil zo vzdialenosti len asi 155 km – ak však túto hodnotu porovnávame so stíhačkami F-22 a F-35, je katastrofálna. Tie totiž deteguje až po priblížení na 27 km, čo môže byť často príliš neskoro na rýchle zareagovanie a elimináciu hrozby.

Dôvodov je niekoľko

Jedným z hlavných problémov je fakt, že Rusko nedokázalo od základov vyvinúť novú stíhačku a miesto toho začalo s modifikovaním Su-27 s cieľom minimalizovať RCS. To sa odzrkadlilo na výslednom stroji, ktorého parametre nie sú ani zďaleka zhodné s inými stíhačkami piatej generácie.

Sgt. Aaron Allmon II/US Army

Nepomáha ani nízka kvalita výroby či slabá údržba, ktorá si pri takýchto strojoch vyžaduje vysoko kvalifikovaný personál. Problémom sú aj samotné motory a množstvo ďalších nedostatkov, ktoré boli, zdá sa, daňou za obmedzený rozpočet. Rusko navyše dodnes vyrobilo len zopár kusov týchto stíhačiek a do boja nasadzované veľmi nie sú.

Čítajte viac z kategórie: Novinky