V tomto texte boli použité materiály SITA.

Takmer dve stovky krajín sa po dvoch náročných týždňoch rokovaní v brazílskom Beleme dohodli na texte, ktorý má otvoriť cestu k postupnému ukončeniu využívania fosílnych palív. Hoci výsledok klimatického summitu OSN COP30 pôsobí skôr ako kompromis než ako prelomový moment, ukazuje, že aj v silne polarizovanom medzinárodnom prostredí dokáže vzniknúť zhoda, aj keď za cenu ústupkov. Kľúčové pritom je, že dohoda bola prijatá konsenzom, čo nie je pri ambíciách tohto typu vôbec samozrejmosťou.

Atmosféra v Beleme bola napätá. Summit sprevádzali masové protesty, pouličné nepokoje, a dokonca aj požiar, ktorý symbolicky pripomenul, aké extrémne dopady má klimatická kríza priamo v regióne amazonského pralesa. Po dvoch týždňoch nepretržitých rokovaní však v rokovacej sále zaznel potlesk, aj keď menej nadšene než v minulosti, a to najmä pre slabší charakter konečného dokumentu.

Slabšia dohoda, no zachovaná jednota

Ako sa ukázalo, viaceré vyspelé krajiny museli akceptovať zjemnený jazyk, aby sa rokovania vôbec podarilo dotiahnuť do konca. Absencia Spojených štátov bola pritom citeľná a ešte viac posilnila tlak na zachovanie jednoty, hoci aj za cenu kompromisov, s ktorými nie všetci súhlasia.

Brazílsky prezident Luiz Inacio Lula da Silva, ktorý má s COP30 úzko spojené vlastné politické ambície, sa snažil zdôrazniť symbolickú hodnotu spoločnej dohody. „Medzinárodné spoločenstvo stálo pred voľbou: pokračovať alebo vzdať sa. Zvolili sme prvú možnosť,“ povedal počas summitu G20 v Južnej Afrike. „Multilateralizmus zvíťazil.“

Podľa predstaviteľov Európskej únie však nešlo o jednoduché rozhodovanie. Európski ministri priznávali, že text je slabší, než by si želali, no bol to podľa nich najlepší spôsob, ako zabrániť úplnému zlyhaniu celého procesu. Šéf európskej klimatickej politiky Wopke Hoekstra otvorene uviedol: „Nebudeme skrývať, že by sme si priali viac.“ Neskôr dodal aj mierne optimistickejší pohľad: „Vieme, že je to trochu neuchopiteľné, ale má veľkú hodnotu robiť veci spoločne.“

Prelom, alebo len ústupok?

Kým Európa hovorila o nutnom kompromise, iné veľmoci vnímali výsledok pozitívnejšie. Delegácia Číny označila summit za jasný úspech, najmä vzhľadom na extrémnu náročnosť rokovaní. Vedúci čínskej delegácie Li Gao pre agentúru AFP uviedol: „Dosiahli sme tento úspech vo veľmi ťažkej situácii, čo ukazuje, že medzinárodné spoločenstvo chce prejaviť solidaritu a spoločne sa snažiť riešiť klimatické zmeny.“

Rovnako India hodnotila dohodu ako dôležitý krok pre skupinu rozvíjajúcich sa ekonomík zahŕňajúcu Brazíliu, Južnú Afriku, Indiu a Čínu. Práve tieto krajiny dlhodobo balansujú medzi tlakom na rýchle znižovanie emisií a potrebou zabezpečiť ekonomický rast pre stovky miliónov obyvateľov.

Významným hlasom v diskusii bola aj Aliancia malých ostrovných štátov, ktoré patria k najohrozenejším regiónom na planéte. Jej predstavitelia označili dohodu za „nedokonalý, ale nevyhnutný pokrok“. V organizácii, ktorá funguje výlučne na základe konsenzu, je podľa nich aj mierny posun dôležitý, najmä ak otvára dvere k ambicióznejším krokom v budúcnosti.

Hoci nová dohoda neobsahuje žiadny jasný a záväzný termín konca fosílnych palív, vytvára rámec, ktorý môže byť ďalej rozpracovaný v nasledujúcich rokoch.