Čína vyniesla na obežnú dráhu Zeme prvý modul svojej vesmírnej stanice len pred pár dňami. Učinila tak na rakete Čchang-čeng 5, ktorej prvý stupeň sa po dosiahnutí obežnej dráhy vymkol spod kontroly. Podľa astronómov môže dopadnúť kamkoľvek, informuje The Guardian.

Doplnené 22. júna:

Ďalšia čínska raketa opäť dopadla na osídlené územie a priamo tak ohrozila životy občanov. Ako dokazuje zachytené video, z rakety stúpalo toxické palivo známe ako tetraoxid dusičitý. Ten je extrémne toxický a autor videa sa pri jeho natáčaní vystavoval obrovskému riziku.

Ide o raketu použitú pri misii Šen-čou 12, ktorá dostala na palubu novej čínskej vesmírnej stanice tím troch taikonautov (čínskych astronautov). Nejde navyše o výnimočný incident, Čína je odhadzovaním použitých častí rakiet na osídlené oblasti známa. V roku 2019 tak dopadol kus rakety Čchang-čeng 3B na vidiecku oblasť, kde poškodila minimálne jednu budovu.

Ako ďalej informoval Andrew Jones zaoberajúci sa čínskym vesmírnym programom, prvé tri letové strediská boli vybudované hlboko vo vnútrozemí z dôvodu bezpečnosti počas Studenej vojny. Tým sa ale zvýšilo ohrozenie okolia, pretože rakety sú nútené štartovať ponad obývané oblasti.

Presunúť ich, či vybudovať úplne nové strediská, je drahé a náročné. Čína však vyvíja napríklad opakovateľne použiteľné rakety pre minimalizovanie ohrozenia. Aj spomínané kusy rakety padali s pomocou veľkých padákov, ich rýchlosť je ale napriek tomu pomerne vysoká a nerieši to nijak problém s toxickým palivom.

Tento posledný incident sa tak pridáva k nedávnemu problému, ktorý otriasol svetom ešte v máji, kedy sa na Zem nekontrolovateľne rútila jedna z predošlých čínskych rakiet. Všetky detailné informácie k tejto téme sme priniesli v pôvodnej verzii článku nižšie.

Aktualizácia 10. mája: Doplnené o agentúrnu správu TASR

Čínska vláda sa v pondelok ohradila voči tvrdeniam o nekontrolovanom páde častí rakety Dlhý pochod 5B, ktoré sa v nedeľu po vstupe do zemskej atmosféry rozpadli na Indickým oceánom. Vláda odmietla ako nespravodlivé obvinenia, že čínsky vesmírny program nespĺňa rovnaké štandardy ako vesmírny program USA či iných krajín, informuje agentúra AP.

„Čína pozorne sledovala trajektóriu rakety a v predstihu vydávala hlásenia o jej opätovnom vstupe do atmosféry. Okrem toho Čína zverejňovala svoje predpovede o mieste vstupu rakety aj prostredníctvom mechanizmov medzinárodnej spolupráce,“ uviedla hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Chua Čchun-jing.

Raketa Dlhý pochod 5B vyniesla 29. apríla na obežnú dráhu Zeme základný modul novej čínskej vesmírnej stanice Nebeský palác. Po tom, ako sa časť rakety oddelila, mnohí kritizovali Čínu za nezodpovedné konanie, keď podľa nich dovolila jej nekontrolovaný pád na Zem. Bill Nelson z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) vtedy obvinil Čínu z „neschopnosti splniť štandardy“ pri nasmerovaní pádu vesmírnych trosiek.

Chua Čchun-jing upozornila tiež na to, ako americké médiá reagovali na pád trosiek rakety spoločnosti SpaceX, ktoré označili za „padajúce hviezdy, ktoré rozžiarili oblohu“. Čína je podľa hovorkyne „ochotná spolupracovať s ostatnými krajinami vrátane USA na posilňovaní spolupráce pri využívaní kozmického priestoru, ale nesúhlasí s dvojakými štandardmi.“

Aktualizácia 9. mája o 6:04:

Najväčší kus vesmírneho odpadu od čias rakety Saturn V a vesmírnej stanice Skylab dnes opätovne vstúpil do atmosféry, v ktorej z väčšej časti zhorel a jeho zvyšky napokon dopadli do Indického oceánu severne od Maledivskej republiky. K ohrozeniu obyvateľov nakoniec zrejme nedošlo, píše The Guardian. Nik si však nie je istý, či dopadli tieto trosky na súš alebo do vody.

NASA z celej situácie ale nie je príliš šťastná. Čínu obviňujú z nízkej transparentnosti a nezodpovednosti. Je podľa nich kritické, aby si všetky krajiny dávali na podobné veci pozor a nenechávali kusy svojich rakiet voľne padať na Zem.

Podľa niektorých to poukazuje na lenivosť čínskeho dizajnu, ktorý nemyslel na podobné situácie a nezabezpečil bezpečnejšiu prevádzku najväčšej čínskej rakety. Na obežnej dráhe sa nachádza aj druhý stupeň čínskej rakety, ktorý je ale menší, a tak je nepravdepodobnejšie aj ohrozenie obyvateľstva. Či sa Čína zo svojich chýb poučí je otázne, veľký záujem zatiaľ neprejavili.

Niektorým pozorovateľom neďaleko Ománu sa dokonca podarilo zachytiť vstup rakety do atmosféry. Pozorovania pritom hlásili aj ľudia z iných krajín, na ďalšom videu sa bola raketa zachytená napríklad z mesta Haifa v Izraeli či zo Saudskej Arábie.

Aktualizácia 8. mája o 11:00:

Trosky čínskej rakety s hmotnosťou 20 ton môžu opätovne vstúpiť do atmosféry už dnes. Jej dopad je totiž predpokladaný na nedeľu o 6:19 nášho času, avšak s odchýlkou až ±8 hodín. Zužuje sa tak aj miesto dopadu, stále je však reálna možnosť ohrozenia. Zhruba 30-metrový stupeň rakety bude jednou z najväčších vesmírnych trosiek, aké kedy dopadli na Zem, no stále nie je známe, kde presne by mohla dopadnúť.

Čína sa však snaží svet ubezpečiť, že riziko pri dopade trosiek rakety nie je veľké. Krajina naďalej tvrdí, že nekontrolovaný dopad telesa bude „pravdepodobne“ bezpečný, pre ľudí a ich majetky má predstavovať iba malú hrozbu. Podľa Wang Wenbinga, hovorcu ministra zahraničných vecí Číny, budú kompetentní naďalej pozorne sledovať vstup rakety do atmosféry a včas o tom informovať.

Čínska vesmírna agentúra však stále nepotvrdila, či vstup rakety do atmosféry bude riadený alebo naďalej ostane mimo ich kontrolu. Astronómovia z projektu Virtuálneho teleskopu však tento viac než 20-tonový kus techniky dokonca odfotografovali. Počas vyhotovenia snímky sa raketa nachádzala 700 km od teleskopu, informuje Interesting Engineering.

The Virtual Telescope Project

Aktualizácia 7.mája:

Už zajtra 8. mája by mal podľa doterajších informácií na Zem dopadnúť 20-tonový kus čínskej rakety, ktorá sa už niekoľko dní nekontrolovane rúti z orbitálnej dráhy. Doteraz však nie je známe presné miesto dopadu, rovnako ako ani presný čas, kedy prvý stupeň Long March 5B padne na povrch.

Mnohí odborníci však odhadujú a dúfajú, že veľká časť tohto telesa zhorí ešte pri lete v atmosfére. Taktiež sa objavili špekulácie, že armáda USA by mohla tento veľký kus techniky zostreliť a „rozbiť“ na menšie trosky. Podľa najnovších informácií však takýto razantný krok neplánujú, informoval The Guardian.

Tajomník ministerstva obrany USA sa totiž v odpovedi novinárom vyjadril, že objekt by mohol nakoniec padnúť do mora v čase medzi sobotou a nedeľou už tento víkend. Taktiež potvrdil, že armáda má možnosti na zostrelenie časti rakety, avšak takéto rozhodnutie doteraz nebolo v pláne. Zdá sa tak, že sa americká armáda spolieha na to, že časť čínskej rakety padne do „bezpečnej“ neobývanej oblasti, kde nenarobí žiadne škody.

Na internet sa už dokonca objavilo aj video zachytávajúce prvý stupeň čínskej rakety pred vstupom do zemskej atmosféry. Kvôli veľkej vzdialenosti sa teleso javí len ako biela bodka na nočnej oblohe. Zábery vytvoril prednedávnom meteorológ v Iowe.

Aktualizácia 5. mája:

Hovorca amerického ministerstva obrany informoval o predpokladanom termíne dopadu 30 m telesa, ktoré sa aktuálne nekontrolovateľne pohybuje po obežnej dráhe Zeme. Podľa výpočtov by mal prvý stupeň Long March 5B dopadnúť na zem už v sobotu 8. mája, pričom by mal skončiť v neobývanej oblasti, informuje DailyMail. Presné miesto dopadu však nie je momentálne možné určiť.

Každodenná aktualizácia polohy tohto obrovského kusu rakety sa nachádza aj na webe Space-Track.org, ktorý monitoruje, kde sa práve 20-tonový kus techniky nachádza. Ďalšie informácie k miestu dopadu a presnému času zatiaľ nie je sú k dispozícii.

Polohu prvého stupňa pritom monitorujú aj ďalšie sledovacie systémy. Napriek tomu nie je možné jednoznačne stanoviť presne miesto vstupu tohto stupňa do zemskej atmosféry skôr, ako pár hodín vopred.

Sklon tohto stupňa pri obiehaní po orbite je podľa Jonathana McDowella z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics 41,5°, čo znamená, že teleso prechádza mierne na sever od New Yorku a Madridu a južnejšie ako Čile, Wellington a Nový Zéland. Podľa jeho slov je možné, že vstúpi do atmosféry kdekoľvek v tomto rozsahu.

Výpočty doteraz vyhodnotili 6 možných trajektórií, po ktorých sa môže objekt pohybovať, presnú však zatiaľ nikto nepozná. Odborníci dúfajú, že veľká časť stupňa zhorí pri vstupe do atmosféry predtým ako zasiahne povrch planéty. Trosky by následne po jeho rozpade mali dopadnúť do oceánu a neobývaných oblastí.

Pôvodný článok:

Najsilnejšia čínska raketa, dopadnúť môže kamkoľvek

Čína dostala prvý modul svojej vesmírnej stanice Nebeská harmónia do kozmu 29. apríla a cieľovú misiu splnili úspešne. Prvý stupeň nosnej rakety však ostal na obežnej dráhe a chaoticky rotuje okolo vlastnej osi.

Tento 30 metrov dlhý kus rakety, s priemerom 5 metrov, obehne Zem každých 90 minút. Nachádza sa vo výške približne 300 km a jeho orbitálna rýchlosť je až 27 600 km/h. Od víkendu klesla jeho výška o 80 km a hrozí nekontrolovaný vstup do atmosféry. Tento kus váži približne 20 ton – od roku 1990 pritom do zemskej atmosféry neriadene nevstúpil objekt ťažší, než 10 ton, píše SpaceNews.

TASR/AP

Aj keď väčšina zhorí v atmosfére, odborníci sa obávajú dopadu zvyškov na obývané oblasti. Podobne majú totiž zhorieť v atmosfére aj druhé stupne rakiet Falcon 9, nedávno však jej komponenty dopadli do obývaných oblastí po tom, čo sa druhý stupeň vymkol spod kontroly.

McDowell, astrofyzik z Harwardskej univerzity, si myslí, že zvyšky rakety dopadnú s najväčšou pravdepodobnosťou do oceánu. Rovnaká pravdepodobnosť bola ale aj v prípade druhého stupňa Falcon 9 – zrejme sa teda na percentá spoliehať nemôžme. Podľa odborníkov môže na Zem dopadnúť 20 – 40% pôvodnej hmotnosti tejto časti rakety.

Nestalo sa tak po prvý raz, Čína je podobnými incidentmi známa

Keď Čína naposledy odštartovala s touto raketou, vzduchom letelo množstvo oceľových tyčí, ktoré poškodili budovy na Pobreží Slonoviny. Podľa odborníkov majú obrovské šťastie, že nebol nikto zranený.

Youtube / SciNews

Kým v týchto prípadoch ide prevažne o chyby, Čína je dodnes známa odhadzovaním použitých prídavných raketových motorov na obývané oblasti na vlastnom území. Aj keď nie je známe, či došlo aj k stratám na životoch, mnohé z týchto rakiet používali hypergolické palivo, ktoré je prudko toxické.

V mnohých prípadoch boli pozorované červené mračná v okolí dopadu, ktoré sú pre tento druh paliva typické. Raketa Čchang-čeng 5B našťastie používa výlučne vodík a kyslík, takže tento druh rizika je vylúčený. Dážď rozpálenej ocele však ostáva reálnou hrozbou, ktorej sa treba vyvarovať.